Vianočné stromčeky na Vianoce 2017.
Vianočné stromčeky umelé.
Vstup do obchodu:
vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov
Vyberte si stromček :
Kalendár dní / November / Nežná revolúcia - sametová revoluce 17. november

Nežná revolúcia - sametová revoluce 17. november

  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
  • nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
    nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

Nežná revolúcia - sametová revoluce, 16. november - 29. december 1989

Nežná revolúcia (v češtine sametová revoluce) (16. november - 29. december 1989) označuje nekrvavé udalosti, ktoré prebehli v Česko-Slovensku s cieľom odstrániť komunistickú vládu.

20 rokov po vpáde komunistických vojsk Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz a satelity) do Česko-Slovenska sa ekonomická, politická a sociálna situácia komunistického Česko-Slovenska stávala neznesiteľnou. Nesloboda, strnulosť a všeobecný nedostatok, spolu s pocitom, že ľudia žijú vo vnútri koncentračného tábora (ostnaté drôty, psy, vojaci so samopalmi na hraniciach) dozreli do spontánnych prejavov a manifestácií. Jedna z prvých na Slovensku bola 25. marca 1988 sviečková demonštrácia v Bratislave, ktorú bezpečnosť brutálne rozohnala. Obrovské demonštrácie študentov v januári 1989 (Palachov týždeň v Prahe) ale už dávali tušiť, že komunistický režim sa rúca, a nepodporuje ho už nikto. Po otvorení hraníc do Rakúska v Maďarsku (jún 1989) a po páde komunistickej vlády v Poľsku (júl 1989) sa brutálny režim zrútil aj vo Východnom Nemecku (7. novembra 1989 prelomil v Berlíne 100 tisícový dav hraničné rampy do Západného Berlína, kde ho vítali Západní Nemci a hneď na to odstúpila východonemecká komunistická vláda).

V Sovietskom zväze prebiehala perestrojka, hlásala sa zásada glasnosti, čo vytváralo tlak aj na komunistické strany v iných socialistických krajinách. KSČ sa oficiálne k svojmu sovietskemu vzoru hlásila, ale prakticky sa vedenie strany tieto procesy snažilo brzdiť. Žiadna perestrojka v komunistickom Česko-Slovensku v podstate neexistovala, existoval tu tuhý režim, nesloboda a nedostatok všetkého, od potravín až po oblečenie. Ľudia nemohli nikam slobodne vycestovať, museli mať tzv. "devízový prísľub" a "cestovnú doložku" (limit pre nákup dolárov, mariek, frankov, lír, atď. a potvrdenie od Štátnej bezpečnosti, že sú "dôveryhodní" a neutečú na Západ).

V letných mesiacoch roka 1989 sa na veľvyslanectve Spolkovej republiky Nemecko (Západné Nemecko, BRD) v Prahe zhromaždilo veľké množstvo utečencov z NDR. Po rokovaniach bolo vypravených niekoľko vlakov, ktoré ich dopravili do BRD. Zábery z búriacej sa Prahy odvysielali všetky stanice v Európe a USA.

16. november 1989

V tento deň slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Miestom stretnutia bolo dnešné Hodžovo námestie (vtedy Mierové), potom protestný sprievod pokračoval na Námestie SNP a k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Demonštrácia plynule prerástla do verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí, kde sa dav študentov postupne rozišiel. Oficiálnym cieľom bol protest proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody.

17. november

V piatok 17. novembra sa na Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom (zostali zavreté všetky vysoké školy v Českej republike (Protektorát Čechy a Morava) až do 8.-9-. mája 1945). Stretnutie zorganizoval Socialistický zväz mládeže. Po skončení oficiálnej časti sa dav neplánovane vydal do centra mesta. Za Národným divadlom im špeciálne jednotky zahradili cestu. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Čelo sprievodu stálo voči mladým príslušníkom ZNB, ktorým podávali kvety a chceli s nimi diskutovať. Príslušníci ZNB a Oddielu osobitného určenia ministerstva vnútra veľmi razantne zakročili, rozháňanie študentov sa zmenilo na brutálnu bitku. Študentov bili obuškami a zatýkali. Udalosť vyvolala medzinárodné rozhorčenie. Už v ten večer sa proti brutálnemu zásahu postavili aj niektorí komunisti v komunistickej strane.

18. november

Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah, hlavne keď sa rozšírila fáma o tom, že pri zásahu údajne zomrel študent Martin Šmíd. Cez víkend chodili ľudia zapaľovať sviečky na Národní třídu.

19. november

KSČ zamlčovalo brutálny zásah polície. Predseda vlády František Pitra obvinil domáce kruhy zo zneužívania pietneho zhromaždenia a vyvolávania rozvratu.

V Bratislave bola v Umeleckej besede založená Verejnosť proti násiliu. Jej tvorcami boli Miroslav Cipár, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Milan Šimečka a iní. Jej hovorcami boli Milan Kňažko a Ján Budaj. O pár hodín neskôr v pražskom Činohernom klube bolo založené Občianske fórum. V OF boli zastúpení predstavitelia Charty 77, zastupovali verejnosť, ktorá nesúhlasila s vedením štátu. Žiadali odstúpenie členov KSČ spojených s okupáciou - Gustáv Husák, Karel Hoffman, Miloš Jakeš, Jan Fojtík, Alojs Jindra. Požadovali aj odstúpenie šéfa KSČ v Prahe Miroslava Štepána a ministra vnútra Františka Kincla zodpovedných za brutalitu voči študentom na Národnej triede. Požiadali aj o prepustenie politických väzňov. OF sa postavilo za generálny štrajk 27. novembra.

20. november

Od pondelka 20. novembra sa každý deň konali pokojné demonštrácie. V ten deň prinieslo prvé tlačené necenzurované informácie oficiálne Svobodné slovo (noviny Československej strany socialistickej).

Federálna vláda aj obidve národné vlády vyslovujú súhlas s opatreniami na obnovenie poriadku. V bratislavskej Umeleckej besede bol schválený program Verejnosti proti násiliu. Občania zhromaždení na Václavskom námestí žiadali zásadné reformy a protestovali proti zásahu na Národnej triede. Vysokoškoláci v Prahe začali týždenný protestný štrajk. Vo svojom vyhlásení vyjadrili zdesenie nad vnútropolitickou situáciou a žiadali nezneužívanie zhromažďovacieho práva a podporili generálny štrajk 27. novembra. Bratislavskí vysokoškoláci diskutovali o udalostiach v Prahe v aule Univerzity Komenského.

21. november

Slovenskí vysokoškoláci začali študentské štrajky. Žiadajú utvorenie vyšetrovacej komisie na vyšetrenie zásahu na Národnej triede, odstúpenie skompromitovaných politikov, politickú pluralitu, spristúpenie masmédií a podporili generálny štrajk.

Predsedníctvo SNR na čele s predsedom Viliamom Šalgovičom zaujalo odmietavé stanovisko k udalostiam zo 17. novembra. Policajný zásah označili za primeraný.

22. november

Na žiadosť predsedu vlády ČSR začal generálny prokurátor vyšetrovať zásah zo 17. novembra. Václavské námestie sa zaplnilo 200 000 ľuďmi, ku ktorým z balkóna vydavateľstva Melantrich prehovorilo viacero osobností. Študenti a VPN zorganizovali na Námestí SNP prvé protesty. Kardinál František Tomášek vo svojom posolstve vyjadril podporu občanov v ich boji proti 40 ročnému bezpráviu.

23. november

Na Námestí SNP prehovoril Alexander Dubček, ktorý vyzval na obrodu spoločnosti. Posledný raz na verejnosti vystúpil šéf KSČ Miloš Jakeš, ktorý odsúdil rozvracanie socializmu v ČSR. Vedenie odborov súhlasilo s vyšetrením udalostí 17. novembra, ale odmietlo generálny štrajk.

24. november

Na mimoriadnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ bol odvolaný Miloš Jakeš, ktorého nahradil Karel Urbánek. Z vedenia KSČ boli uvoľnení Jozef Lenárt, Miroslav Štěpán, Miroslav Zavadil a iní. Zasadanie ÚV KSČ trvalo do nočných hodín, zvažovalo sa aj použitie armády a bezpečnosti na potlačenie revolúcie. Neskoro v noci ale nakoniec zvolilo ústup (nemohlo sa už spoľahnúť na armádu a bezpečnosť) a nariadilo "čistky" v strane.

25. november

Komunistický prezident Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom: JUDr. Ján Čarnogurský, PhDr. Miroslav Kusý, CSc., Jiří Ruml, Ing. Petr Uhl, Rudolf Zeman, Ivan Jirous, Ivan Polanský a amnestovaný bol tiež šéfredaktor časopisu VOKNO František Stárek. v Prahe na Letnej demonštrovalo okolo 750 000 ľudí, deň predtým ich bolo okolo pol milióna. Na Letnej sa pokúsil vystúpiť aj predseda komunistickej vlády ČSSR Ladislav Adamec a pokúsil sa vyzvať občanov, aby upustili od plánovaného generálneho štrajku, ale ľudia ho vypískali a musel odísť.

26. november

V Prahe sa stretli predstavitelia Občianskeho fóra na čele s Václavom Havlom a vlády ČSSR pod vedením Ladislava Adamca.
V Bratislave mimoriadne zasadá ÚV KSS. Z jej vedenia odchádzajú Ondrej Šaling, Gejza Šlapka, Elena Litvajová, Viliam Šalgovič a Štefan Rybár. ÚV KSS nečakane oznámil zrušenie 4. článku ústavy „o vedúcej úlohe komunistickej strany".

27. november

V celom Česko-Slovensku sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk, prvý od roku 1948. Štrajkujúci sa postavili za požiadavky študentov a občianských iniciatív. Štrajk sprevádzali mohutné demonštrácie, na ktorých občania požadovali koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, odstúpenie Husáka z úradu prezidenta a demokraciu.

28. november

V Prahe sa uskutočnilo druhé rokovanie medzi komunistickou vládou na čele s Ladislavom Adamcom, Národného frontu a Občianskym fórom na čele s Václavom Havlom. Strany sa dohodli na zrušení článku ústavy o vedúcej úlohe strany a dohodli sa na novom zložení vlády, ktorá predloží návrh na zmenu ústavného zákona č. 100/1960 o vedúcom postavení Komunistickej strany.

29. november

Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany, zmenilo článok 6 o postavení Národného frontu ako záväzku spoločenských organizacií a politických strán pod vedením KS a článok 16, týkajúci sa uplatňovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelaní a výchove. Tieto zmeny ukončili 40-ročný monopol komunistickej strany a umožnili vznik nových politických strán a politickej plurality.

V televízii vystúpil predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec. Predniesol prejav o vnútropolitickej situácii, sľúbil oboznámiť verejnosť so skutočným stavom ekonomiky, otvoril otázku augusta 1968 a rokovania so ZSSR o dočasnom pobyte ich vojsk v ČSSR. Z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia odstúpil Alois Indra.

30. november

Vláda SSR a VPN rokovali v Bratislave rokovali o dôsledkoch zrušenia článku 4. Na 17. mimoriadnej schôdzi SNR zvolili za jej nového predsedu Rudolfa Schustera, ktorý nahradil Viliama Šalgoviča. Poslanci schválili komisiu na prešetrenie sviečkovej manifestácie. SNR sa stotožnila so zmenou ústavy.

V Prahe sa zišla vláda, ktorá ministrovi vnútra rozkázala okamžite odstrániť technické zariadenia na hranici s Rakúskom a Západným Nemeckom. V budove FZ sa zišla komisia na vyšetrenie udalostí zo 17. novembra. Federálne ministerstvo vnútra rozhodlo, že občania môžu od 4. decembra cestovať do zahraničia bez výjazdnej doložky. Skutočný pád železnej opony prišiel však až po nástupe novej nekomunistickej vlády po 10. decembri 1989.

10. december

V Prahe sa utvorila nová vláda na čele s Mariánom Čalfom. Po menovaní vlády odstúpil komunistický prezident Husák. V Čalfovej vláde bolo 11 nekomunistov a 10 komunistov. Prvými podpredsedami boli Valtr Komárek a Ján Čarnogurský, podpredsedami Josef Hromádka, František Pitra, Vladimír Dlouhý, Oldřich Burský a František Reichl. Ministrom zahraničia bol Jiří Dienstbier, Ministrom financií Václav Klaus, práce a sociálnych vecí Petr Miler, obrany Miroslav Vacek, zahraničného obchodu Andrej Barčák, dopravy a spojov František Podlena, hutníctva a strojárstva Ladislav Vodrážka, palív a energetiky František Pinc, ľudovej kontroly Květoslava Kořínková, cenového úradu Ladislav Dvořák a ministrami Róbert Martinko a Richard Sacher. 12. decembra vznikla aj na Slovensku prvá nekomunistická vláda na čele s Milanom Čičom.

V programovom vyhlásení novej vlády sa hovorilo o prechode Česko-Slovenska k parlamentnej demokracii a k trhovému hospodárstvu, vláda žiadala zrušenie Varšavskej zmluvy a odchod ruských okupačných vojsk z Česko-Slovenska.

28. december

Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Alexander Dubček.

29. december

Za prezidenta Česko-Slovenska bol zvolený Václav Havel. Okrem Václava Havla, boli kandidátmi i Alexander Dubček, Ladislav Adamec, Čestmír Císař a Valtr Komárek.

Dohra

V roku 1990 prijalo Federálne zhromaždenie zmenu názvu nášho štátu na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. Konali sa historicky prvé slobodné voľby (8. a 9. júna 1990). Zúčastnilo sa ich 95% voličov. V Čechách drvivo zvíťazilo Občianske fórum (53,2%), na Slovensku vyhrala Verejnosť proti násiliu (29,3%) pred Kresťanskodemokratickým hnutím (19,2%) a SNS (13,9%). Komunisti dostali iba 13,3% a rozpadli sa na ultrakomunistov (Komunistická strana Slovenska) a na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).

Názov

Názov „Sametová revoluce" sa od jedného českého novinára dostal do zahraničných médií, aby sa neskôr rozšíril aj v Česko-Slovensku. Na Slovensku sa však revolúcia od začiatku udalostí nazývala "Nežná revolúcia". Na Západe a v USA je dodnes nazývaná Velvet revolution.

Zdroj: wikipedia.org


predaj vianocnych stromcekov, vstup do internetoveho obchodu

Akciove ceny skoncia
30.11.2017
a to za:

Dni Hod Min Sek

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.

nežná revolúcia, deň boja za slobodu a demokraciu 17.11.
Vstup do e-shopu:
vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov
Hore
 Zákaz kopírovania | info (a) navianoce.sk

--- Odporúčame na Vianoce 2017: ---

3d moderný vianočný stromček . stýlový umelý 3D vianočný stromček . trendy 3d vianočný stromček na Vianoce . prírodný 3d vianočný stromček . reálny 3d vianočný stromček




predaj vianočných stromčekou, vstup do obchodu
Supermobily.sk

DOM NA PREDAJ PRED DOKONČENÍM 6 KM OD TRNAVY V SUCHEJ NAD PARNOU