Dohovor o právach dieťaťa - plné znenie

Dohovor o právach dieťaťa prijalo Valné zhromaždenie Spojených
národov 20. novembra 1989.

Preambula

Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru 

majúc na zreteli, že podľa zásad Charty Spojených národov je
uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých
príslušníkov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo
svete, 

majúc na mysli, že ľud Spojených národov v Charte znovu prejavil
svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti a
vyjadril svoje odhodlanie podporovať pokrok a zlepšovať životnú úroveň pri
väčšej slobode, 

uznávajúc, že Spojené národy vo Všeobecnej deklarácii ľudských
práv a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach prehlásili, a uzniesli sa,
že každému prináležia v nich ustanovené práva, a to bez akéhokoľvek rozdielu
podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo
iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku rodu alebo iného
postavenia, 

majúc na pamäti, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv
Spojené národy prehlásili, že deti majú nárok na zvláštnu starostlivosť a
pomoc, 

v presvedčení, že rodina ako základná jednotka spoločnosti a
prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a predovšetkým
detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a pomoc, aby mohla bezo zvyšku plniť
svoju úlohu v spoločnosti,

uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti,
musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a
porozumenia, 

majúc na zreteli, že dieťa musí byť plne pripravené žiť v
spoločnosti vlastným životom a byť vychované v duchu ideálov obsiahnutých v
Charte Spojených národov, a to predovšetkým v duchu mieru, dôstojnosti,
znášanlivosti, slobody, rovnosti a spolupatričnosti, 

majúc na mysli, že potreba zabezpečiť zvláštnu starostlivosť
bola zakotvená v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa u roku 1924 a v Deklarácii
práv dieťaťa prijatej Spojenými národmi v roku 1959 a uznaná vo Všeobecnej
deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických
právach /zvlášť v článkoch 23 a24/, v Medzinárodnom pakte o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach /zvlášť v článku 10/ a v štatútoch a príslušných
dokumentoch odborných a medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa
starostlivosťou o deti, 

majúc na mysli, že ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa,
prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. Novembra 1989,
„dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje zvláštne záruky,
starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením a po ňom", 

majúc na pamäti ustanovenia Deklarácie sociálnych a právnych
zásad ochrany blaha detí, so zvláštnym zreteľom na vnútroštátne a medzinárodné
predpisy pre umiestňovanie detí do inštitúcií do náhradnej starostlivosti,
Minimálnych štandardných pravidiel OSN týkajúcich sa výkonu súdnictva za účasti
mladistvých /Pekingské pravidlá/, Deklarácie o ochrane žien a detí za
mimoriadnych okolností a v ozbrojených konfliktoch, 

uznávajúc, že vo všetkých krajinách sveta sú deti, ktoré žijú v
mimoriadne ťažkých podmienkach a že si tieto deti vyžadujú zvláštnu
pozornosť, 

berúc náležitý ohľad na význam tradícií a kultúrnych hodnôt
každého národa pre ochranu a harmonický rozvoj dieťaťa,

uznávajúc význam medzinárodnej spolupráce pre zlepšovanie
životných podmienok detí v každej krajine, predovšetkým v rozvojových krajinách,

dohodli sa na nasledovnom:

(Neoficiálny komentár hlavných
ustanovení: Preambula sa odvoláva na základné princípy OSN a špeciálne
ustanovenia rôznych príslušných zmlúv a deklarácií o ľudských právach. Opäť
zdôrazňuje, že deti vyžadujú vzhľadom na svoju zraniteľnosť zvláštnu
starostlivosť a ochranu. Zvláštny dôraz sa kladie na základnú starostlivosť a
ochrannú zodpovednosť rodiny, na nevyhnutnosť právnej a ďalšej ochrany dieťaťa
pred a po narodení, na význam rešpektovania kultúrnych hodnôt detského
spoločenstva a na životne dôležitú úlohu medzinárodnej spolupráce pri
uplatňovaní práv detí.)

ČASŤ I

Článok 1
DEFINÍCIA DIEŤAŤA


Pre účely tohto Dohovoru sa za dieťa považuje každá ľudská bytosť
mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa,
nie je dospelosť dosiahnutá skôr.

(Dieťaťom je každá osoba mladšia
než 18 rokov, ak sa dospelosť podľa zákona nedosahuje skôr.)



Článok 2
NEDISKRIMINÁCIA

1. Štáty,
ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť
práva stanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu, ktoré je pod ich jurisdikciou,
bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka,
náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo
sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného
postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov, alebo zákonných zástupcov.


(Princíp, že všetky práva sa vzťahujú na všetky deti bez výnimky a
štát je povinný chrániť deti pred akoukoľvek formou diskriminácie. Štát nesmie
porušovať žiadne právo a musí prijímať pozitívne opatrenia na ich propagáciu a
dodržiavanie.)

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru,
prijmú všetky potrebné opatrenia, aby bolo dieťa chránené pred všetkými formami
diskriminácie alebo trestov založených na postavení, činnosti, vyjadrených
názoroch alebo presvedčení jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo členov
rodiny.

Článok 3
ZÁUJMY DIEŤAŤA

1. Záujem
dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa
detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

2. Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a
starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a
povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za
dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne
opatrenia.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa
zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za
starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi,
zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu,
ako aj kompetentného dozoru.

(Všetky činnosti týkajúce sa dieťaťa
musia brať plne do úvahy jeho najlepšie záujmy. Štát musí poskytovať dieťaťu
primeranú starostlivosť v prípade, keď ju nemôžu poskytnúť rodičia alebo iné
zodpovedné osoby.)

Článok 4
VÝKON PRÁV


Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, vykonajú všetky
potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia pre uskutočnenie práv uznaných
týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, štáty,
ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, urobia opatrenia v maximálnej miere podľa
svojich možností a podľa potreby v rámci medzinárodnej spolupráce.


(Ide o záväzok štátu plniť práva obsiahnuté v Dohovore.)

Článok 5
RODIČOVSKÉ USMERŇOVANIE A
SCHOPNOSTI DIEŤAŤA

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov,
alebo iných prípadoch členov širšej rodiny alebo obce, v súlade s miestnymi
zvyklosťami, alebo zákonných zástupcov, či iných osôb právne zodpovedných za
dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a
výkone jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa
schopnosťami.

(Povinnosť štátu rešpektovať práva a zodpovednosť
rodičov a širšej rodiny pre vedení dieťaťa, v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa
schopnosťami.)

Článok 6
ZACHOVANIE ŽIVOTA A
ROZVOJ

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život.
2. Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, budú zabezpečovať v maximálnej miere
zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

(Neodňateľné právo na život a
záväzok štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj dieťaťa.)

Článok
7
MENO A ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ

1. Každé dieťa je ihneď po
narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a
podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
2.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečujú uplatňovanie
týchto práv v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných
medzinárodných právnych dokumentov v tejto oblasti, zvlášť v prípade, ak by
dieťa inak štátnu príslušnosť nemalo.

(Právo mať meno a štátnu
príslušnosť od narodenia.)

Článok 8
ZACHOVANIE
IDENTITY

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
sa zaväzujú, že budú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti,
vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov uznaných zákonom s
vylúčením nezákonných zásahov.
2. Ak je dieťa protizákonne zbavené čiastočne
alebo úplne svojej identity, zabezpečia štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, potrebnú pomoc a ochranu pre urýchlené obnovenie jeho totožnosti.


(Záväzok štátu chrániť a v prípade potreby obnoviť základné atribúty
identity dieťaťa /meno, štátnu príslušnosť a rodinné zväzky/.)


Článok 9
ODLÚČENIE OD RODIČOV

1. Štáty,
ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť
oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady
na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom
jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa.
Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o
zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a
je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
2. V každom procese podľa
odstavca 1 sa poskytuje všetkým zainteresovaným stranám možnosť zúčastniť sa
jednania a uviesť svoje stanoviská.
3. Uvedené štáty musia rešpektovať právo
dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne
osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so
záujmami dieťaťa.
4. Ak je takéto oddelenie dieťaťa od rodičov dôsledkom
akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto Dohovoru, ako je
väzba, uväznenie, vypovedanie, vyhostenie alebo smrť /vrátane smrti, ktorá
nastala z akejkoľvek príčiny v dobe, keď bola dotyčná osoba v starostlivosti
štátu/ jedného alebo oboch rodičov dieťaťa, štát na požiadanie poskytne rodičom,
dieťaťu alebo prípadne inému členovi rodiny nevyhnutné informácie o mieste
pobytu neprítomného /neprítomných/ člena /členov/ rodiny. S výnimkou prípadov,
ak by poskytnutie takejto informácie bolo v rozpore s blahom dieťaťa. Štáty,
ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, okrem toho zabezpečia, aby poskytnutie
takejto informácie nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre zainteresovanú osobu
/osoby/.

(Dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je
nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma
rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.)

Článok 10

SPÁJANIE RODÍN

1. V súlade so záväzkami štátu, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, podľa čl.9, odst.1, sa žiadosti dieťaťa alebo
jeho rodičov o vstup na územie štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto Dohovoru,
alebo jeho opustenie za účelom spojenia rodiny posudzujú pozitívne, humánne a
urýchlene. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, ďalej zabezpečia,
aby podanie takejto žiadosti nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre žiadateľa
alebo členov jeho rodiny.
2. Dieťa, ktorého rodičia bývajú v rozličných
štátoch, má až na výnimočné prípady právo udržiavať pravidelné osobné kontakty a
priame vzťahy s oboma rodičmi. Za týmto účelom a v súlade so svojimi záväzkami
podľa čl.9, odst.2, uznávajú členské štáty Dohovoru právo dieťaťa a jeho rodičov
opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú a vstúpiť do vlastnej krajiny.
Právo opustiť ktorúkoľvek krajinu podlieha iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví
zákon a sú nutné pre ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného
zdravia alebo morálky, alebo práv a slobôd druhých, a ktoré sú v súlade s
ostatnými právami uznanými v tomto Dohovore.

(Deti a ich rodičia
majú právo odísť z ktorejkoľvek krajiny a vstúpiť do ich vlastnej za účelom
spojenia alebo udržania vzťahov medzi deťmi a rodičmi.)


Článok 11
NEZÁKONNÉ PREMIESTNENIE A NEVRÁTENIE


1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia urobiť
opatrenia na zabránenie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich
nevrátenie späť.
2. Za týmto účelom sa musia štáty, ktoré sú zmluvnými
stranami tohto Dohovoru, usilovať o uzatvorenie dvojstranných a mnohostranných
dohôd alebo o prístup k existujúcim dohodám.

(Štát má povinnosť
zabrániť a napraviť únos alebo zadržiavanie detí v zahraničí rodičom alebo
treťou stranou.)

Článok 12
NÁZOR DIEŤAŤA


1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa
vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom
detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.
2. Za
týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v
každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom,
ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

(Dieťa
má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v
každej záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú.)


Článok 13
SLOBODA PREJAVU

1. Dieťa má právo
na slobodu prejavu: Toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať
informácie každého druhu bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo
tlačou, prostredníctvom umenia alebo inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.

2. Výkon tohto práva môže podliehať určitým obmedzeniam, avšak tieto
obmedzenia môžu byť iba také, aké stanoví zákon a ktoré sú nutné:
a/ pre
rešpektovanie práv alebo povesti iných,
b/ pre ochranu národnej bezpečnosti
alebo verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky.

(Dieťa má
právo slobodne vyjadrovať svoje názory, získavať a zverejňovať informácie s
výnimkou situácie, kedy by došlo k porušeniu práv ostatných.)


Článok 14
SLOBODA SVEDOMIA, MYSLENIA A NÁBOŽENSTVA


1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia uznávať
právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
2. Štáty, ktoré
sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia uznávať práva a povinnosti rodičov,
v zodpovedajúcich prípadoch zákonných zástupcov, viesť dieťa pri výkone jeho
práva spôsobom zodpovedajúcim rozvíjajúcim sa schopnostiam dieťaťa.
3.
Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže podliehať iba takým obmedzeniam,
ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nutné na ochranu verejnej bezpečnosti,
poriadku, zdravia alebo morálky alebo základných práv a slobôd iných.


(Štát musí rešpektovať právo dieťaťa na slobodu svedomia, myslenia a
náboženstva, podliehajúce vhodnej orientácii zo strany rodičov.)


Článok 15
SLOBODA ZDRUŽOVANIA

1. Štáty,
ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu
združovania a slobodu pokojného zhromažďovania.
2. Výkon týchto práv nesmie
byť žiadnym spôsobom obmedzovaný s výnimkou tých obmedzení, ktoré stanoví zákon
a ktoré sú nutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej alebo verejnej
bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky, alebo ochrany
práv a slobôd druhých.

(Dieťa má právo stretávať sa s ostatnými a
vytvárať alebo spájať sa do združení.)

Článok 16

OCHRANA SÚKROMIA

1. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené
svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie
ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.
2. Dieťa má právo na zákonnú
ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

(Dieťa má právo na
ochranu pred zasahovaním do súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a pred
útokmi na jeho česť alebo povesť.)

Článok 17
PRÍSTUP K
VHODNÝM INFORMÁCIÁM

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, uznávajú dôležitú unkciu hromadných oznamovacích prostriedkov a
zabezpečujú dieťaťu prístup k informáciám a materiálom z rôznych národných a
medzinárodných zdrojov, predovšetkým takých, ktoré sú zamerané na rozvoj
sociálneho, duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a
duševného zdravia. Za týmto účelom štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, budú podporovať:
a/ hromadné oznamovacie prostriedky šíriace
informácie a materiály, ktoré sú pre dieťa sociálne a kultúrne prospešné a ktoré
zodpovedajú duchu článku 29 tohto Dohovoru,
b/ medzinárodnú spoluprácu pri
tvorbe, výmene a rozširovaní takýchto informácií a materiálov z rôznych
kultúrnych, národných a medzinárodných zdrojov,
c/ tvorbu a rozširovanie
kníh pre deti,
d/ hromadné oznamovacie prostriedky, berúce zvláštny ohľad na
jazykové potreby detí patriacich k menšinovej skupine alebo domorodému
obyvateľstvu,
e/ tvorbu zodpovedajúcich zásad ochrany dieťaťa pred
informáciami a materiálmi škodlivými pre jeho blaho, majúc na mysli ustanovenie
článkov 13 a 18 tohto Dohovoru.

(Štáty musia zabezpečiť prístup detí
k informáciám a materiálom z rôznych zdrojov a musia podporovať masmédiá, aby
rozširovali informácie, ktoré sú v súlade so sociálnym a kultúrnym blahom
dieťaťa a prijímať opatrenia na ochranu detí pred škodlivými materiálmi.)


Článok 18
RODIČOVSKÁ ZODPOVEDNOSŤ

1. Štáty,
ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na
to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom
najlepší záujme dieťaťa.
2. Za účelom zaručenia a podpory práv stanovených
týmto Dohovorom, musia členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
poskytovať rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri výchove detí a
zabezpečiť rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.
3.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia urobiť všetky potrebné
opatrenia k tomu, aby bolo zabezpečené právo detí pracujúcich rodičov využívať
služby a zariadenia starostlivosti o deti, ktoré sú pre ne určené.


(Rodičia majú spoločnú základnú zodpovednosť za výchovu detí a štát
ich v tom musí podporovať. Štát musí poskytovať primeranú pomoc rodičom pri
výchove detí.)

Článok 19
OCHRANA PRED ZNEUŽÍVANÍM A
ZANEDBÁVANÍM

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, musia prijať všetky potrebné zákonodarné, administratívne, sociálne a
výchovné opatrenia pre ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným
násilím, urážaním alebo zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním,
trýznením alebo vykorisťovaním, vrátane sexuálneho zneužívania počas obdobia,
keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo
akýchkoľvek iných osôb.
2. Takéto ochranné opatrenia musia, v prípade
nutnosti zahŕňať účinné postupy pre vytváranie sociálnych programov
poskytujúcich potrebnú podporu dieťaťa a tým, ktorí sa o dieťa starajú. Týka sa
to aj iných foriem prevencie a zisťovania, oznamovania, upozorňovania,
vyšetrovania, liečenia a následných opatrení, vzťahujúcich sa na prípady zlého
zaobchádzania s deťmi tak, ako je uvedené vyššie, a tiež, v prípade nutnosti,
uplatnenie súdnych prostriedkov.

(Štát musí chrániť dieťa pred
všetkými formami zlého zaobchádzania zo strany rodičov alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu detí a vytvárať vhodné sociálne programy zamerané na
prevenciu zneužívania detí a starostlivosť o obete zneužívania a násilia.)


Článok 20
OCHRANA DETÍ BEZ RODINY

1. Dieťa
dočasne alebo trvale pozbavené svojho rodinného prostredia, alebo také, ktoré v
jeho vlastnom záujme, nemôže byť ponechané v takomto prostredí, má právo na
zvláštnu ochranu a pomoc poskytovanú štátom.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnými
stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť takémuto dieťaťu v súlade so svojimi
vnútroštátnym zákonodarstvom náhradnú starostlivosť.
3. Takáto starostlivosť
môže medzi iným zahrňovať odovzdanie do starostlivosti, inštitút „kafala" podľa
islamského práva, osvojenie a v nutných prípadoch umiestnenie do vhodného
zariadenia starostlivosti o deti. Pri voľbe riešenia je potrebné brať do úvahy
žiaducu kontinuitu vo výchove dieťaťa a etnický, náboženský, kultúrny a jazykový
pôvod dieťaťa.

(Štát je povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu deťom,
ktoré stratili rodinné prostredie a zabezpečiť primeranú náhradnú starostlivosť
alebo ich umiestnenie do vhodného zariadenia v takýchto prípadoch. Pri plnení
tohto záväzku sa musí brať ohľad na kultúrny pôvod detí.)


Článok 21
ADOPCIA

Štáty, ktoré sú zmluvnými
stranami tohto Dohovoru a ktoré uznávajú a /alebo/ povoľujú systém osvojenia,
musia zabezpečiť, aby sa v prvom rade bral do úvahy najlepší záujem dieťaťa a
musia:
a/ zabezpečiť, aby osvojenie dieťaťa povoľovali iba úrady na to
kompetentné, ktoré dodržiavajú príslušný zákon a v stanovenom postupe, na
základe všetkých zodpovedajúcich a spoľahlivých informácií určia, že osvojenie
je prístupné z hľadiska postavenia dieťaťa vo vzťahu k rodičom, príbuzným a
zákonným zástupcom a že, ak sa to vyžaduje, príslušné osoby dali vedomý súhlas k
osvojeniu po takom prejednávaní, ktoré sa môže ukázať nutným,
b/ uznať, že
osvojenie v cudzej krajine je možné považovať za náhradný spôsob starostlivosti
o dieťa, ak dieťa nemôže byť dané do výchovy v zariadení starostlivosti o deti
alebo v rodine osvojiteľa, alebo nie je možné starať sa oň, iným vhodným
spôsobom v krajine pôvodu,
c/zabezpečiť, aby dieťa osvojené v inej krajine
využívalo rovnaké záruky a práva, ktoré by platili v prípade osvojenia v jeho
vlastnej krajine,
d/ urobiť všetky potrebné opatrenia pre zabezpečenie toho,
aby osvojenie v cudzej krajine neviedlo k neoprávnenému zisku zainteresovaných
osôb,
e/ podporovať v nutných prípadoch ciele tohto článku uzatváraním
dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo zmlúv a v ich rámci sa snažiť o
to, aby umiestnenie dieťaťa do starostlivosti v inej krajine uskutočňovali
príslušné úrady alebo orgány.

(V krajinách, kde sa adopcia uznáva
alebo je dovolená, musí sa uskutočňovať iba v záujme dieťaťa a na základe
súhlasu príslušných orgánov a pri zabezpečení záruk pre postavenie
dieťaťa.)

Článok 22
UTEČENECKÉ DETI

1.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať potrebné
opatrenia na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o postavenie utečenca alebo,
ktoré je v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom
považované za utečenca, či už je v doprovode svojich rodičov, iných osôb alebo
bez doprovodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv
stanovených týmto dohovorom a imnými dokumentmi v oblasti medzinárodného
humanitárneho práva a ľudských práv, kde sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

2. Za týmto účelom majú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
rozvíjať podľa uváženia spoluprácu v úsilí Spojených národov a iných príslušných
medzivládnych alebo nevládnych organizácií, spolupracujúcich so Spojenými
národmi pri ochrane a pomoci takýmto deťom a pri vyhľadávaní rodičov alebo iných
členov rodiny dieťaťa - utečenca, s cieľom získať informácie potrebné pre jeho
opätovné spojenie s rodinou. Ak nie je možné nájsť rodičov alebo iných členov
rodiny, musí sa dieťaťu poskytnúť rovnaká ochrana ako inému dieťaťu trvale a
prechodne zbavenému svojej rodiny, ako to stanovuje tento Dohovor.


(Utečeneckému dieťaťu alebo dieťaťu, ktoré sa usiluje o status
utečenca, sa musí poskytovať zvláštna ochrana. Povinnosťou štátu je
spolupracovať s kompetentnými organizáciami, ktoré poskytujú takúto ochrannú
pomoc.)

Článok 23
POSTIHNUTÉ DETI

1.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo
telesne postihnuté dieťa má žiť plnohodnotný a riadny život v podmienkach
zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich sebadôveru a umožňujúcich aktívnu
účasť dieťaťa v spoločnosti.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, uznávajú právo postihnutého dieťaťa na zvláštnu starostlivosť. V
závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov musia oprávnenému dieťaťu a osobám,
ktoré sa oň starajú, poskytnúť podporu a pomoc, o ktorú sú požiadané a ktorá
zodpovedá stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa starajú o
dieťa.
3. S uznaním zvláštnych potrieb postihnutého dieťaťa sa pomoc, v
súlade s odst. 2 tohto článku musí poskytovať podľa možnosti bezplatne, s
ohľadom na finančné zdroje rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Pomoc musí byť určená na zabezpečenie skutočného prístupu postihnutého dieťaťa
ku vzdelaniu, profesionálnej príprave, zdravotnej a rehabilitačnej
starostlivosti, príprave na zamestnanie a oddychu spôsobom, ktorý vedie k
dosiahnutiu najúplnejšieho možného zapojenia do spoločnosti a individuálneho
rozvoja dieťaťa, vrátane jeho kultúrneho a duchovného rozvoja.
4. Štáty,
ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia v duchu medzinárodnej
spolupráce podporovať výmenu príslušných informácií v oblasti preventívnej
zdravotníckej starostlivosti a medicínskeho, psychologického a funkčného
liečenia v prípade postihnutých detí, vrátane rozširovania a prístupu k
informáciám týkajúcich sa metód rehabilitačnej výchovy a profesionálnej prípravy
na to, aby signatárske štáty Dohovoru mohli zlepšovať svoje možnosti a znalosti
a prehlbovať tak svoje skúsenosti v týchto oblastiach. V tomto smere sa berie
zvláštny ohľad na potreby rozvojových krajín.

(Postihnuté dieťa má
právo na špeciálnu starostlivosť, vzdelanie a prípravu, aby mohlo dosiahnuť čo
najväčšiu samostatnosť a aby mohlo viesť plnohodnotný a aktívny život v
spoločnosti.)

Článok 24
ZDRAVIE A ZDRAVOTNÍCKE
SLUŽBY

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu
a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení. Musia sa usilovať, aby
žiadne dieťa nebolo zbavené svojho práva na prístup k takýmto zdravotníckym
službám.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia
sledovať úplné vykonávanie tohto práva a predovšetkým prijímať potrebné
opatrenia:
a/ pre znižovanie dojčenskej a detskej úmrtnosti,
b/ pre
zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre
všetky deti, s dôrazom na základnú lekársku starostlivosť,
c/ pre
odstránenie chorôb a podvýživy tiež v rámci základnej lekárskej starostlivosti,
okrem iného tiež prostredníctvom poskytovanej technológie a prostredníctvom
poskytovanej dostatočnej hodnotnej potravy a pitnej vody, pričom je treba brať
ohľad na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného prostredia,
d/ pre
poskytovanie primeranej starostlivosti matkám pred a po pôrode,
e/ pre
zabezpečenie, aby všetky zložky spoločnosti, predovšetkým rodičia a deti boli
informovaní o zdraví a detskej výžive, o výhodách dojčenia, o hygiene,
sanitárnych podmienkach prostredia detí a o predchádzaní úrazov a aby mali
prístup k vzdelaniu a boli podporovaní pri využívaní týchto základných znalostí,

f/ pre rozvoj preventívnej zdravotníckej služby a poradenskej služby pre
rodičov a rozvoj výchovy k plánovanému rodičovstvu a služieb.
3. Štáty,
ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky účinné a vhodné
opatrenia na odstránenie všetkých zaužívaných postupov, ktoré škodia zdraviu
detí.
4. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že
budú podporovať medzinárodnú spoluprácu za účelom postupného dosiahnutia plného
vykonávania práva uznaného v tomto článku. V tejto súvislosti sa musí brať
zvláštny ohľad predovšetkým na potreby rozvojových krajín.

(Dieťa má
právo na najlepší zdravotný stav a prístup k zdravotníckym službám najvyššieho
štandardu. Štát musí klásť zvláštny dôraz na ustanovenia o základnej a
preventívnej starostlivosti, verejnej zdravotnej výchove a na znižovanie detskej
úmrtnosti. Štát musí podporovať medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti a
zabezpečiť, aby žiadne dieťa nemalo zamedzený prístup k efektívnej zdravotníckej
službe.)

Článok 25
PRAVIDELNÁ KONTROLA
UMIESTNENIA

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa umiestneného do náhradného zariadenia za účelom
starostlivosti, ochrany alebo liečenia jeho telesného alebo duševného zdravia,
na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom a všetkých ďalších okolností
spojených s jeho umiestnením.

(Dieťa, ktoré štát umiestnil do
náhradného zariadenia z dôvodu starostlivosti, ochrany alebo liečenia, má právo
na pravidelnú kontrolu zaobchádzania s ním.)

Článok 26

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami
tohto Dohovoru, musia uznávať právo každého dieťaťa na výhody sociálneho
zabezpečenia vrátane sociálneho poistenia a musí prijímať nevyhnutné opatrenia
na dosiahnutie plného výkonu tohto práva v súlade s vnútroštátnym právom.
2.
Tieto výhody sa musia podľa situácie poskytovať s ohľadom na zdroje a možnosti
dieťaťa a osôb, ktoré sa oň starajú, ako aj s ohľadom na akékoľvek ďalšie
hľadiská spojené so žiadosťou o poskytovanie týchto výhod, podanú dieťaťom alebo
v jeho prospech.

(Dieťa má právo využívať sociálne zabezpečenie
vrátane sociálneho poistenia.)

Článok 27
ŽIVOTNÁ
ÚROVEŇ

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný,
mravný a sociálny rozvoj.
2. Rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa
starajú, majú prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok
nevyhnutných pre jeho rozvoj.
3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, v súvislosti s podmienkami daného štátu a v rámci svojich možností
musia prijať potrebné opatrenia za účelom poskytnutia pomoci rodičom a iným
osobám, ktoré sa starajú o dieťa, pre vykonávanie tohto práva a v prípade
potreby musia poskytovať materiálnu pomoc a podporovať programy, predovšetkým v
súvislosti so zabezpečením potravín, oblečenia a bývania.
4. Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia pre
udržanie starostlivosti o dieťa zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré zaň
nesú finančnú zodpovednosť, či už na území signatárskeho štátu alebo v
zahraničí. Predovšetkým v prípadoch, keď osoby, ktoré nesú za dieťa finančnú
zodpovednosť, žijú v inom štáte než dieťa, majú signatárske štáty sprístupniť
medzinárodné dohody alebo uzatváranie takýchto dohôd a tiež musia prijímať iné
vhodné opatrenia.

(Každé dieťa má právo na zabezpečenie životnej
úrovne, primeranej jeho telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu
rozvoju. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú
úroveň. Povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby sa táto povinnosť plnila a mohla
plniť. Zodpovednosť štátu môže zahrňovať materiálnu pomoc rodičom a ich
deťom.)

Článok 28
VZDELÁVANIE

1.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na
vzdelanie a za účelom postupného napĺňania tohto práva a pri rešpektovaní
rovnakých možností, musia predovšetkým:
a/ zaviesť pre všetkých bezplatné a
povinné vzdelanie,
b/ podporovať rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania,
zahrňujúce všeobecné a odborné vzdelanie. Sprístupniť ho každému dieťaťu a
prijímať iné súvisiace opatrenia, ako je zavádzanie bezplatného vzdelania a v
prípade potreby poskytovanie finančnej podpory,
c/ sprístupniť všetkými
vhodnými prostriedkami vysokoškolské vzdelanie pre všetkých podľa schopnosti,

d/ sprístupniť všetkým deťom informácie a poradenskú službu v oblasti
vzdelania a odbornej prípravy na povolanie,
e/ prijímať opatrenia na podporu
pravidelnej školskej dochádzky a zníženia počtu detí, ktoré nedokončia školskú
dochádzku.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia
prijať všetky potrebné opatrenia pre to, aby sa disciplína na školách
zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v súlade s
týmto dohovorom.
3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia
rozvíjať a podporovať medzinárodnú spoluprácu v záležitostiach týkajúcich sa
vzdelania, predovšetkým s cieľom prispieť k odstraňovaniu nevedomosti a
negramotnosti vo svete a uľahčiť prístup k vedecko-technickým poznatkom a
moderným metódam výučby. V súvislosti s tým sa musí brať zvláštny ohľad na
rozvojové krajiny.

(Dieťa má právo na vzdelanie a povinnosťou štátu
je zabezpečiť, aby bolo základné vzdelanie bezplatné a povinné, podporovať rôzne
formy stredného vzdelania dostupného pre každé dieťa a sprístupniť vysokoškolské
vzdelanie pre všetkých podľa kapacity. Disciplína v školách musí byť v súlade s
právami dieťaťa a jeho dôstojnosťou. Štát sa musí zapájať do medzinárodnej
spolupráce pri uplatňovaní týchto práv.)

Článok 29

CIELE VÝCHOVY

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k:
a/ rozvoju osobnosti
dieťaťa, jeho nadania a rozumových a fyzických schopností v čo najväčšej miere,

b/ výchove na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám a tiež
k zásadám zakotveným v Charte Spojených národov,
c/ výchove zameranej na
posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, kultúrnej svojbytnosti, jazyku a národným
hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije, krajine svojho pôvodu a civilizáciám
odlišným od svojej vlastnej,
d/ príprave dieťaťa na zodpovedný život v
slobodnej spoločnosti v duchu mieru, porozumenia, znášanlivosti, rovnosti
pohlaví a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a
náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu,
e/ výchove zameranej na
posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.

(Výchova musí smerovať k
rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a duševných schopností v najväčšom
rozsahu. Výchova musí pripraviť dieťa na aktívny život v dospelosti v slobodnej
spoločnosti a zdôrazňovať rešpekt rodičov dieťaťa, jeho vlastnú kultúrnu
identitu, jazyk a hodnoty a kultúrny pôvod a hodnoty ostatných.)


Článok 30
DETI NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN ALEBO DOMORODÉHO
PÔVODU

V tých štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo
jazykové menšiny alebo osoby domorodého pôvodu, nesmie byť dieťaťu, ktoré patrí
k takejto menšine alebo domorodému obyvateľstvu, odopierané právo spoločne s
príslušníkmi svojej skupiny používať vlastnú kultúru, vyznávať a vykonávať
vlastné náboženstvo a používať svoj vlastný jazyk.

(Deti
národnostných menšín a domorodého obyvateľstva majú právo používať svoju vlastnú
kultúru a vykonávať svoje vlastné náboženstvo a používať jazyk.)


Článok 31
VOĽNÝ ČAS, REKREÁCIA A KULTÚRNA ČINNOSŤ


1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa na oddych a voľný čas, na účasť v hrách a oddychovej činnosti
zodpovedajúcej jeho veku, ako i na slobodnú účasť v kultúrnom živote a umeleckej
činnosti.
2. Signatárske štáty Dohovoru musia rešpektovať a podporovať právo
dieťaťa na všestrannú účasť v kultúrnom a umeleckom živote, podporovať
ustanovenia o vhodných a rovnocenných príležitostiach v oblasti kultúrnej,
umeleckej, oddychovej činnosti a využívaní voľného času.

(Dieťa má
právo na oddych, hry a účasť na kultúrnom živote a umeleckých aktivitách.)


Článok 32
DETSKÁ PRÁCA

1. Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na ochranu pred
hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť
pre dieťa nebezpečná alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila
zdraviu dieťaťa alebo jeho telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo
sociálnemu rozvoju.
2. Zmluvné štáty musia prijať zákonodarné,
administratívne, sociálne a výchovné opatrenia pre zabezpečenie uplatňovania
tohto článku. Za týmto účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia iných
medzinárodných dokumentov signatárske krajiny musia predovšetkým:
a/
stanoviť najnižšiu vekovú hranicu alebo hranice pre vstup do zamestnania,
b/
stanoviť zodpovedajúcu úpravu pracovnej doby a podmienok zamestnania,
c/
stanoviť príslušnú penalizáciu alebo iné sankcie pre účinné zabezpečenie
uplatňovania tohto článku.

(Dieťa má právo na ochranu pred prácou,
ktorá ohrozuje jeho zdravie, výchovu alebo rozvoj. Štát musí stanoviť najnižšiu
vekovú hranicu pre vstup do zamestnania a určiť pracovné podmienky.)


Článok 33
KONZUMOVANIE DROG

Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky príslušné opatrenia
vrátane zákonodarných, administratívnych, sociálnych a kultúrnych opatrení na
ochranu detí pred nezákonným užívaním narkotických a psychotropných látok
definovaných príslušnými medzinárodnými zmluvami a na zabránenie využívania detí
pri nezákonnej výrobe a obchodovaní s týmito látkami.

(Dieťa má
právo na ochranu pred používaním narkotík a psychotropných látok a pred
zapojením do ich výroby a distribúcie.)

Článok 34

SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami
tohto Dohovoru, sa zaväzujú chrániť dieťa pred všetkými formami sexuálneho
vykorisťovania a sexuálneho zneužívania. Za týmto účelom prijímajú predovšetkým
nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné opatrenia, aby zabránili:

a/ zvádzaniu alebo donucovaniu detí k akejkoľvek nezákonnej sexuálnej
činnosti,
b/ vykorisťovaniu a zneužívaniu detí na prostitúciu alebo na iné
nezákonné sexuálne praktiky,
c/ vykorisťovaniu a zneužívaniu detí pre
pornografiu a pornografické materiály.

(Štát musí chrániť dieťa pred
sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, vrátane prostitúcie a pornografie.)


Článok 35
PREDAJ, ÚNOS A OBCHODOVANIE


Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky
príslušné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné opatrenia, aby zabránili
únosu detí, ich predávaniu a obchodovaniu s nimi za akýmkoľvek účelom a v
akejkoľvek forme.

(Povinnosťou štátu je urobiť všetko pre to, aby
zabránil predaju detí, obchodovaniu a ich únosom.)

Článok
36
INÉ FORMY VYKORISŤOVANIA

Štáty, ktoré sú zmluvnými
stranami tohto Dohovoru, musia chrániť dieža pred všetkými ostatnými formami
vykorisťovania, ktoré akýmkoľvek spôsobom škodia blahu dieťaťa.


(Dieťa má právo na ochranu pred všetkými formami vykorisťovania,
ktoré akýmkoľvek spôsobom škodí jeho blahu a nie je uvedené v článkoch 32, 33,
34 a 35.)

Článok 37
MUČENIE A ZBAVENIE SLOBODY


Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť, že:

a/ žiadne dieťa nesmie byť vystavené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu. Za trestné činy spáchané osobami
mladšími ako osemnásť rokov, nesmie byť uložený trest smrti a trest odňatia
slobody na doživotie bez možnosti prepustenia na slobodu,
b/ žiadne dieťa
nesmie byť nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody. Zatknutie, zadržanie alebo
uväznenie dieťaťa musí prebehnúť v súlade so zákonom a musí sa využívať iba ako
krajné opatrenie a na najkratšiu nutnú dobu,
c/ s každým dieťaťom zbaveným
slobody sa musí zaobchádzať s ľudskosťou a úctou k prirodzenej dôstojnosti
ľudskej bytosti a spôsobom, ktorý berie do úvahy potreby osoby daného veku.
Každé dieťa zbavené slobody musí byť predovšetkým umiestnené oddelene od
dospelých, s výnimkou prípadu, kedy neoddelenie od dospelých je v jeho najlepšom
záujme a až na výnimočné okolnosti musí mať právo udržiavať styk so svojou
rodinou písomne a pri návštevách,
d/ každé dieťa zbavené slobody musí mať
právo okamžitého dovolania sa právnej alebo inej zodpovedajúcej pomoci, ako aj
právo odvolávať sa na nezákonnosť zbavenia svojej slobody pred súdom alebo iným
právomocným, nezávislým a nestranným orgánom a právo na okamžité rozhodnutie v
prípade každého takéhoto postupu.

(Žiadne dieťa nesmie byť vystavené
mučeniu, krutému zaobchádzaniu alebo trestaniu, nezákonnému uväzneniu alebo
zbaveniu slobody. Trestanie i doživotné uväznenie sú zakázané pre trestné činy
spáchané osobami mladšími ako 18 rokov. Každé dieťa zbavené slobody musí byť
oddelené od dospelých okrem prípadov, keď je to v jeho najlepšom záujme. Dieťa,
ktoré je zadržané, musí dostať právnu a inú pomoc a musí byť umožnený aj styk s
rodinou.)

Článok 38
OZBROJENÉ KONFLIKTY


1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú
rešpektovať a zabezpečovať dodržiavanie noriem medzinárodného humanitárneho
práva, ktoré sa na nich vzťahujú v prípade ozbrojených konfliktov a ktoré sa
dotýkajú dieťaťa.
2. Signatárske štáty Dohovoru musia prijať všetky
realizovateľné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osoby, ktoré nedosiahli
vek pätnásť rokov, priamo nezúčastňovali bojových akcií.
3. Členské krajiny
Dohovoru nesmú povolávať do svojich ozbrojených síl osoby mladšie ako pätnásť
rokov. Pri povolávaní do ozbrojených síl tých osôb, ktoré dosiahli vek pätnásť
rokov ale ktoré sú mladšie ako osemnásť rokov, platí zásada prijímať prednostne
osoby, ktoré sú staršie.
4. V súlade so svojimi záväzkami podľa
medzinárodného humanitárneho práva na ochranu civilného obyvateľstva počas
ozbrojených konfliktov, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia
prijať všetky realizovateľné opatrenia na zabezpečenie ochrany a starostlivosti
o deti, ktorých sa ozbrojený konflikt dotýka.

(Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto dohovoru, musia prijať všetky realizovateľné opatrenia,
aby sa zabezpečilo, že deti mladšie ako pätnásť rokov sa nebudú priamo
zúčastňovať v bojových akciách. Žiadne dieťa mladšie ako 15 rokov nesmie byť
povolané do ozbrojených síl. Štáty musia tiež zabezpečiť ochranu a starostlivosť
o deti, ktorých sa ozbrojený konflikt dotkne, podľa príslušných medzinárodných
zákonov.)

Článok 39
REHABILITAČNÁ
STAROSTLIVOSŤ

Signatárske štáty tohto Dohovoru musia prijať
všetky potrebné opatrenia na podporu telesného a duševného zotavenia a sociálnej
reintegrácie dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou akejkoľvek formy zanedbávania,
vykorisťovania alebo zneužívania, mučenia alebo inej formy krutého, neľudského
alebo ponižujúceho konfliktu. Takéto zotavenie alebo reintegrácia sa musia
uskutočňovať v prostredí, ktoré podporuje zdravie, sebaúctu a dôstojnosť
dieťaťa.

(Štát má povinnosť zabezpečiť, aby bola deťom, ktoré sa
stali obeťami konfliktov, mučenia, zanedbávania, zlého zaobchádzania alebo
vykorisťovania, poskytnutá potrebná starostlivosť pre zotavenie a sociálnu
reintegráciu.)

Článok 40
ADMINISTRÁCIA SPRAVODLIVOSTI
PRE MLADISTVÝCH

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa obvineného, obžalovaného, alebo uznaného vinným
z porušenia trestného práva na také zaobchádzanie, ktoré je v súlade s podporou
zmyslu dieťaťa pre dôstojnosť a česť, ktoré posilňuje úctu dieťaťa k ľudským
právam a základným slobodám iných a berie ohľad na vek dieťaťa a napomáha jeho
reintegrácii, aby mohlo zaujať konštruktívnu pozíciu v spoločnosti.
2. Za
týmto účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia medzinárodných právnych
dokumentov musia štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru zabezpečiť
predovšetkým, aby:
a/ žiadne dieťa nebolo obvinené, obžalované alebo uznané
za vinné z porušenia trestného práva za konanie alebo opomenutie, ktoré neboli
zakázané vnútroštátnym alebo medzinárodným právom v dobe, keď k nim došlo,

b/ každé dieťa obvinené alebo obžalované z porušenia trestného práva, malo
prinajmenšom tieto nasledujúce záruky:
I/ aby bolo považované za nevinné až
do doby, keď je podľa zákona dokázaná vina,
II/ aby bolo okamžite a priamo,
v nutných prípadoch prostredníctvom svojich rodičov alebo zákonného zástupcu,
informované o obvineniach vznášaných proti nemu a malo pri príprave a pri
uplatnení svojej obhajoby právnu alebo inú potrebnú pomoc,
III/ aby o jeho
záležitosti bez odkladu rozhodol právomocný, nezávislý a nestranný orgán alebo
súdny orgán v spravodlivom procese v súlade so zákonom v prítomnosti právneho
zástupcu alebo inej zodpovednej osoby a v prítomnosti jeho rodičov alebo
zákonných zástupcov, okrem prípadov, kedy by sa zvážilo, že ich prítomnosť,
predovšetkým s ohľadom na vek a situáciu dieťaťa, nie je v jeho najlepšom
záujme,
IV/ aby nebolo nútené vypovedať alebo priznať vinu, aby sa mohlo
zoznámiť s výpoveďami svedkov buď priamo alebo prostredníctvom iných a aby bola
zabezpečená rovnoprávna účasť svedkov obhajoby a hodnotenia ich výpovedí,
V/
ak bolo rozhodnuté, že sa dieťa previnilo proti trestnému zákonu, aby toto
rozhodnutie, ako aj akékoľvek rozhodnutia v dôsledku toho prijaté, boli v súlade
so zákonom preskúmateľné vyšším právomocným, nezávislým a nestranným alebo
súdnym orgánom,
VI/ aby bola poskytnutá bezplatná pomoc tlmočníka, ak dieťa
nerozumie používanému jazyku alebo nehovorí týmto jazykom,
VII/ aby bolo
plne uznané jeho súkromie vo všetkých štádiách jeho prejednávania.
3.
Signatárske štáty Dohovoru sa musia snažiť vypracovať zákony a postupy a
vybudovať orgány a inštitúcie určené pre deti obvinené, obžalované alebo uznané
vinnými z porušenia trestného práva a predovšetkým:
a/ stanoviť najnižšiu
vekovú hranicu, pred dosiahnutím ktorej sa deti považujú za nespôsobilé porušiť
trestné právo,
b/ v prípade potreby prijať opatrenia pre zaobchádzanie s
takýmito deťmi bez použitia súdneho postupu za predpokladu úplného dodržiavania
ľudských práv a právnych záruk.
4. Je nevyhnutné vytvárať rôzne záruky, ako
je opatrovateľská služba, ustanovenia o poradenstve a dozore, konzultatívne
služby, zavedenie skúšobnej lehoty, náhradnej starostlivosti, programy
vzdelávania a prípravy na povolanie a iné formy mimoústavnej starostlivosti za
účelom zabezpečenia takého zaobchádzania s deťmi, ktoré zodpovedá ich blahu, ako
aj ich pomerom a spáchanému deliktu.

(Dieťa, ktoré sa dostalo do
konfliktu so zákonom, má právo na také zaobchádzanie, ktoré podporuje jeho
zmysel pre dôstojnosť a vážnosť, berie do úvahy vek dieťaťa a smeruje k jeho
znovu začleneniu do spoločnosti. Dieťa má právo na základné záruky, ako aj
právnu a inú pomoc pre svoju obhajobu. Všade tam, kde je to možné, musí byť
vylúčené súdne pojednávanie a uväznenie.)

Článok 41

REŠPEKTOVANIE VYŠŠÍCH NORIEM

Nič v tomto Dohovore sa nesmie
dotýkať ustanovení, ktoré vo väčšej miere napomáhajú realizácii práv dieťaťa a
ktoré môžu byť obsiahnuté v:
a/ právnom poriadku štátu, ktorý je tu zmluvnou
stranou,
b/ medzinárodnom práve, ktoré je pre takýto štát záväzné.


(Akékoľvek normy uvedené v národnom alebo medzinárodnom práve,
vzťahujúce sa na dieťa, ktoré sú vyššie ako tie, ktoré sú vyššie uvedené v tomto
Dohovore, sa musia vždy dodržiavať.)

ČASŤ II

Článok 42

PLNENIE A ZÁVÄZNOSŤ

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami
tohto Dohovoru sa zaväzujú, že budú využívať zodpovedajúce princípy a
ustanovenia tohto Dohovoru, vhodným a aktívnym spôsobom tak u dospelých ako aj u
detí.

Článok 43

1. Za účelom zisťovania pokroku
dosiahnutého signatárskymi štátmi pri plnení záväzkov prijatých týmto Dohovorom,
sa zakladá Výbor pre práva dieťaťa, ktorý bude vykonávať nižšie uvedené funkcie.

2. Výbor sa skladá z desiatich členov vysokého morálneho kreditu a
uznávaných odborníkov v oblasti, ktorej sa Dohovor dotýka. Členovia výboru sa
volia zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, občania budú
vykonávať túto funkciu ako súkromné osoby, pričom sa bude brať ohľad na
spravodlivé zemepisné rozdelenie a na zastúpenie hlavných právnych systémov.

3. Členovia výboru sú volení tajným hlasovaním zo zoznamov navrhnutých
štátmi ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru. Každý štát, ktorý je tu
zmluvnou stranou, môže zo svojich občanov menovať jednu osobu.
4. Prvé voľby
do Výboru sa musia konať najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy nadobudne
platnosť tento Dohovor a potom každé dva roky. Najneskôr štyri mesiace pred dňom
konania každých volieb musí generálny tajomník Spojených národov listom vyzvať
signatárske štáty, aby do dvoch mesiacov predložili svoje návrhy. Generálny
tajomník potom pripraví zoznam všetkých takto navrhnutých osôb v abecednom
poriadku a s uvedením štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru.
5.
Voľby sa musia konať na zasadaní štátov, ktoré sú tu zmluvnými stranami, ktoré
zvolal generálny tajomník do sídla Spojených národov. Na týchto zasadaniach, na
ktorých dve tretiny štátov, ktoré sú tu zmluvnými stranami, tvoria kvórum, sú
zvolené do výboru tie osoby, ktoré dostanú najväčší počet hlasov prítomných a
hlasujúcich zástupcov signatárskych štátov.
6. Členovia výboru sú volení na
obdobie štyroch rokov. Vystupujúceho člena je možné zvoliť iba vtedy, ak je
znovu navrhnutý. Funkčné obdobie piatich členov výboru zvolených v prvých
voľbách uplynie na konci druhého roku, okamžite po prvých voľbách predseda
vyžrebuje na zasadaní mená týchto piatich členov.
7. Ak člen výboru zomrie
alebo odstúpi alebo oznámi, že z akéhokoľvek dôvodu nemôže ďalej plniť svoje
povinnosti vo výbore, štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto Dohovoru a ktorý ho
navrhol, vymenuje iného svojho občana, ktorý so súhlasom výboru bude vykonávať
funkciu do konca funkčného obdobia.
8. Výbor musí vypracovať vlastný
rokovací poriadok.
9. Výbor volí svojich funkcionárov na obdobie dvoch
rokov.
10. Zasadania výboru sa za normálnych okolností musia konať v sídle
Spojených národov alebo na inom vyhovujúcom mieste, ktoré určí výbor. Výbor sa
schádza pravidelne raz za rok. Dobu trvania zasadania určujú a v prípade potreby
kontrolujú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, na svojom
zasadnutí, so súhlasom Valného zhromaždenia.
11. Generálny tajomník
Spojených národov zabezpečí personál a zariadenia potrebné pre účinné
vykonávanie funkcie Výboru podľa tohto Dohovoru.
12. So súhlasom Valného
zhromaždenia dostanú členovia Výboru vytvoreného podľa tohto Dohovoru, odmenu z
prostriedkov Spojených národov za podmienok, o ktorých rozhodne Valné
zhromaždenie.

Článok 44

1. Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že budú Výboru predkladať,
prostredníctvom generálneho tajomníka Spojených národov, správy o opatreniach
prijatých na uplatňovanie práv stanovených v tomto Dohovore a o pokroku, ktorý
sa dosiahol pri uplatňovaní týchto práv:
a/ do dvoch rokov, keď nadobudol
Dohovor platnosť v štátoch, ktoré sú tu zmluvnými stranami,
b/ potom každých
päť rokov.
2. V právach vypracovaných podľa tohto článku sa musí poukázať na
prípadné ťažkosti a skutočnosti, ktoré ovplyvňujú mieru plnenia povinností podľa
tohto Dohovoru. Správy musia tiež obsahovať informácie dostatočné na to, aby bol
zabezpečený úplný prehľad Výboru o uplatňovaní Dohovoru v príslušnej krajine.

3. Štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý predložil Výboru komplexnú úvodnú
správu, nemusí v nasledujúcich správach predložených v súlade s odstavcom 1,
písm. B/ opakovať základné informácie už uvedené.
4. Výbor môže od štátov,
ktoré sú tu zmluvnými stranami, požadovať ďalšie informácie, dôležité pre
uplatňovanie Dohovoru.
5. Výbor musí, prostredníctvom Hospodárskej a
sociálnej rady, predkladať Valnému zhromaždeniu Spojených národov každé dva roky
správu o svojej činnosti.
6. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru, musia svoje správy sprístupniť širokej verejnosti vo vlastnej krajine.


Článok 45

Za účelom zabezpečenia účinného
uplatňovania Dohovoru a podpory medzinárodnej spolupráce v oblasti upravenej
týmto Dohovorom:
a/ špecializované organizácie, Detský fond OSN a iné orgány
Spojených národov, majú právo zúčastňovať sa na rokovaniach o uplatňovaní tých
ustanovení tohto Dohovoru, ktoré spadajú do oblasti ich činnosti. Výbor môže
podľa uváženia vyzvať špecializované organizácie, Detský fond OSN a iné
kompetentné orgány, aby poskytovali rozsiahlu pomoc pri uplatňovaní Dohovoru v
oblastiach spadajúcich do ich činnosti. Výbor môže vyzvať špecializované
organizácie, Detský fond OSN a iné orgány Spojených národov, aby predložili
správy o uplatňovaní Dohovoru v oblastiach spadajúcich do ich činnosti,
b/
Výbor musí podľa svojho vlastného zváženia postúpiť špecializovaným
organizáciám, Detskému fondu OSN a iným kompetentným orgánom, správy od
signatárskych štátov obsahujúce požiadavku alebo poukazujúce na potrebu
technickej rady alebo pomoci, spolu s prípadnými poznámkami a návrhmi Výboru,
týkajúcimi sa týchto požiadaviek alebo oznámení,
c/Výbor môže odporučiť
Valnému zhromaždeniu, aby požiadalo generálneho tajomníka preskúmať špecifické
otázky, ktoré súvisia s právami dieťaťa,
d/ Výbor môže predkladať návrhy a
všeobecné odporúčania na základe informácií získaných podľa článkov 44 a 45
tohto Dohovoru. Takého návrhy a všeobecné odporúčania sa musia postúpiť
príslušnému signatárskemu štátu a oznámiť Valnému zhromaždeniu spolu s
prípadnými pripomienkami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru.


ČASŤ III


Článok 46

Tento Dohovor je otvorený k podpisu
pre všetky krajiny.

Článok 47

Tento Dohovor
podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny musia byť uložené u generálneho
tajomníka Spojených národov.

Článok 48

Tento
Dohovor zostáva otvorený prístupu pre všetky krajiny. Listiny o prístupe musia
byť uložené u generálneho tajomníka Spojených národov.

Článok
49

1. Tento Dohovor nadobudne platnosť na tridsiaty deň odo dňa
uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho
tajomníka Spojených národov.
2. Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikoval
alebo k nemu pristúpil po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny
o prístupe, nadobudne Dohovor platnosť na tridsiaty deň po uložení jeho
ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.

Článok
50

1. Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto
Dohovoru, môže navrhnúť dodatok a predložiť ho generálnemu tajomníkovi Spojených
národov. Generálny tajomník potom zoznámi s pozmeňovacím návrhom štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, a požiada ich, aby mu oznámili, či sú za, aby
bola zvolaná konferencia signatárskych štátov, kde by sa posúdil a rozhodol
návrh. V prípade, že do štyroch mesiacov po takomto oznámení sa aspoň jedna
tretina štátov vysloví za takúto konferenciu, musí ju generálny tajomník zvolať
pod záštitou Spojených národov. Každý pozmeňovací návrh prijatý väčšinou štátov
prítomných a hlasujúcich na konferencii, musí byť predložený Valnému
zhromaždeniu OSN na schválenie.
2. Zmena prijatá v súlade s odstavcom 1
tohto článku nadobudne účinnosť, ak ju schváli Valné zhromaždenie Spojených
národov a ak bude prijatá dvojtretinovou väčšinou hlasov štátov, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru.
3. Keď zmena nadobudne účinnosť, stáva sa
záväznou pre signatárske štáty Dohovoru. Ostatné štáty sú naďalej viazané iba
ustanoveniami tohto Dohovoru a akýmikoľvek predchádzajúcimi zmenami, ktoré
prijali.

Článok 51

1. Generálny tajomník
Spojených národov musí prijímať a rozoslať všetkým štátom text pripomienok,
ktoré štáty uviedli pri ratifikácii alebo prístupe k Dohovoru.
2. Výhrada
nezlučiteľná s predmetom a účelom tohto Dohovoru sa nepripúšťa.
3. Výhrady
môžu byť kedykoľvek odvolané oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi
Spojených národov, ktorý musí o tom informovať všetky štáty. Takéto oznámenie
nadobúda účinnosť dňom, kedy bolo doručené generálnemu tajomníkovi.


Článok 52

Signatársky štát môže tento Dohovor
vypovedať písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Spojených národov.
Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok odo dňa, keď bolo doručené generálnemu
tajomníkovi.

Článok 53

Tento Dohovor bude
uložený u generálneho tajomníka Spojených národov, ktorý je pre to určený.


Článok 54

Originál tohto Dohovoru, ktorého
arabská, čínska, francúzska, ruská a španielska verzia majú rovnakú platnosť,
musí byť uložený u generálneho sekretára Spojených národov. Na dôkaz toho dolu
podpísaní zmocnenci, ktorí sú k tomu riadne poverení svojimi vládami, podpísali
tento Dohovor.

Ustanovenia článkov 42-54 predvídajú obzvlášť:


I/ povinnosťou štátu oboznámiť s právami obsiahnutými v Dohovore tak
dospelých ako aj deti.
II/ Vytvoriť Výbor pre práva dieťaťa zložený z 10
odborníkov, ktorí budú posudzovať správy štátov, ktoré podpísali Dohovor,
pravidelne predkladaných dva roky po ratifikácii a potom každých päť rokov.
Dohovor nadobudne účinnosť a Výbor bude zriadený potom, ako ho ratifikuje 20
štátov.
III/ Štáty, ktoré sú tu zmluvnými stranami, budú svoje správy
rozširovať medzi širokou verejnosťou.
IV/ Výbor môže navrhovať, aby boli
vypracované zvláštne štúdie k špecifickým otázkam týkajúcim sa práv dieťaťa a
môže zoznamovať so svojim hodnotením každý účastnícky štát, ktorého sa toto
hodnotenie týka, ako aj Valné zhromaždenie OSN.
V/ S cieľom „účinne
podporovať uplatňovanie Dohovoru a povzbudzovať medzinárodnú spoluprácu" budú
mať špecializované organizácie OSN /ako sú ILO, WHO a UNESCO/ a UNICEF prístup
na rokovania Výboru. Spoločne s ďalšími orgánmi považovanými za kompetentné,
vrátane nevládnych organizácií, ktoré majú konzultatívny status u OSN a orgánov
OSN, ako je UNHCR, môžu predkladať naliehavé informácie Výboru a byť požiadané o
radu o najoptimálnejšom uplatňovaní Dohovoru.