Pamiatka zosnulých 2. novembra

• 
  Pamiatka zosnulých 2. novembra
• 
  Pamiatka zosnulých 2. novembra
• 
  Pamiatka zosnulých 2. novembra
• 
  Pamiatka zosnulých 2. novembra

Pamiatka zosnulých 2. november

November. Preniká nami nostalgia za blízkymi,
ktorí odišli z tohto pozemského sveta.
Rok čo rok mieria naše kroky na cintoríny,
ktoré v tomto období rozkvitajú záplavami
kvetov a očistným svetlom tisícok sviečok.
Nezáleží na tom, či je to cintorín vojenský, historický, verejný
alebo symbolický. Všade odpočívajú niekoho blízki, priatelia,
známi, alebo nám ich pripomínajú. Skláňame hlavy pred majestátom
smrti s vedomím, že tam sa cesta končí.
Stojíme pri hroboch, mlčky, s pohľadom upretým do minulosti,
alebo v tichom hovore s rodinnými príslušníkmi. Strážime
deti, pre ktoré je horiaci plamienok neopakovateľným zážitkom,
aby si neublížili. Len teraz, len raz v roku môžu zapáliť veľa,
veľa sviečok, a sledovať s naširoko roztvorenými očkami hru
ohnivých svetielok a nikto im v tom nebráni. A počúvajú, aký bol
deduško, či prastará mať, ako žila, aká bola.
Spomienka na mŕtvych - sviatok dušičiek. Podľa predstáv našich
praslovanských predkov sa duše zomrelých naďalej zúčastňovali
na udalostiach svojho rodu. Na mnohých miestach sa v noci
z 1. na 2. novembra umiestňovali pre dušičky jedlá a nápoje.
S týmto zvykom sa v ojedinelých prípadoch stretávame u nás
aj dnes.
Strata blízkeho človeka je vždy bolestná. Na ňu nie sme pripravení
nikdy. Pre spomienku a z piety budujeme náhrobné
kamene. Náhrobky zosnulých môžu byť rôzne. Videl som dom
s priečelím tvaru morskej vlny, čo dal postaviť zúfalý otec, ktorému
neskrotné more vzalo jedinú dcéru. Videl som monumenty
so sochami v životnej veľkosti z bieleho mramoru, pomníky
s anjelikmi so zlomenými krídlami i celkom nenápadné náhrobky
s jednoduchým krížom. Hroby slávnych, hroby prostých i neznámych
ľudí. Zastavme sa pri nich na chvíľu a zamyslime sa
nad životom aj iných, možno celkom cudzích ľudí. Siahnime
do svojho vnútra a nechajme sa unášať pokorou, ktorú v sebe
v dennom zhone potláčame a podajme ruku blízkemu - na zmierenie
s ním i so sebou.
„Život je ohraničený smrťou, ako deň dvadsiatou štvrtou hodinou"
(V. Vančura). Je to definitíva. Touto hranicou sa zaoberajú
vedci, spisovatelia i laici. Všetci si kladieme otázku: Čo je za ňou?
Je život po živote? Tajomstvo života a tajomstvo smrti - večná
hádanka. Dnes nehádajme. Spomínajme. Na tých, čo už nie
sú medzi nami. Na to pekné, čo v našich mysliach zanechali.
Na ich svojský slovník, prízvuk, črty, prchavý úsmev,
lásku, ktorú rozdávali. Nemusíme nechávať miesto
pri stole. Len zapáľme sviečku a prihovorme
sa každému milým slovom.
Nájdime si čas pre rodinu, pre ľudí. Nielen
v tento novembrový sviatok.  

Richard Frimmel-starosta 

NOVINY OBYVATEĽOV MESTSKEJ ČASTI BRATISLAVA - NOVÉ MESTO Číslo 11/2006