Svetový deň životného prostredia 5. jún

• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Dielo symbolizuje našu spoločnú zodpovednosť za chovanie ľudstva na Zemi
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún
• 
  Svetový deň životného prostredia 5.jún

Každoročne si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia.

Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, torá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".

Zúčastnili sa na nej zástupcovia 112 štátov. Na konferencii prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a schválili Deklaráciu o životnom prostredí človeka, ktorá uviedla 25 zásad na zachovanie a zlepšenie životného prostredia na Zemi. Účastníci konferencie po prvýkrát deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie a zároveň navrhli globálny systém pozorovania Zeme.

V nadväznosti na odporúčania konferencie schválilo 27. valné zhromaždenie OSN 15. decembra 1972 Environmentálny program OSN /UNEP/ a vyhlásilo 5. jún za Svetový deň životného prostredia.

Stockholmská konferencia upriamila pozornosť svetovej verejnosti na potrebu riešiť v záujme zachovania existencie ľudstva na planéte Zem problémy životného prostredia, ktoré presahujú hranice štátov a kontinentov, a preto aj ich riešenie si vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Ochrana ozónovej vrstvy Zeme, eliminovanie znečistenia vôd a ovzdušia, podmieňujúceho skleníkový efekt a kyslé dažde, jadrová bezpečnosť, zneškodňovanie odpadov a otázky biodiverzity sa postupne stávali predmetom viacerých medzinárodných dohovorov i poslaním celosvetových i regionálnych integračných zoskupení. Slovenská republika je signatárom väčšiny z týchto dohovorov a účastníkom environmentálnych aktivít medzinárodného charakteru. Nové prístupy k životnému prostrediu uplatňuje vo svojej politike i právnom systéme.

Stockholmská konferencia sa sústredila len na otázky starostlivosti o životné prostredie. Snahy svetového spoločenstva o zaistenie globálnej environmentálnej bezpečnosti sa však následne vyvíjali už z hľadiska širšieho prístupu, a to najskôr formuláciou a následne aj uplatňovaním princípu trvalej udržateľnosti. Táto nová ideológia sa premietla do politických agend jednotlivých vlád.

Prelomovým bodom, prinášajúcim zásadnú zmenu orientácie v prospech trvalo udržateľného rozvoja sa stala "historická" Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), ktorá sa konala v roku 1992 v Rio de Janeiro. Široké zastúpenie účastníkov tejto konferencie bolo dôkazom uvedomenia si potreby integrácie sociálnych, ekonomických a environmentálnych aspektov formou nastúpenia cesty trvalo udržateľného rozvoja. Samotná konferencia a tiež dokumenty s globálnym významom a prierezovým charakterom prijaté na nej, výrazne ovplyvnili činnosť mnohých organizácií ekonomického, sociálneho a environmentálneho zamerania vo svete i v jednotlivých štátoch. Rozhodne za najväčší úspech konferencie možno považovať prijatie Agendy 21 - komplexného východiskového dokumentu predstavujúceho reálny návod na zlepšenie kvality života vo vyváženom životnom prostredí so sociálnou a ekonomickou dimenziou. Agenda 21 sa realizuje tak na globálnej ako aj na národnej a lokálnej úrovni organizáciami systému OSN, vládami i mimovládnymi organizáciami.

Desať rokov po konferencii v Riu sa predstavitelia 190 krajín zišli znovu v juhoafrickom Johannesburgu na najväčšom podujatí v histórii OSN - Summite o trvalo udržateľnom rozvoji. Približne 70 tisíc účastníkov sa počas desiatich dní 26.8. - 4.septembra 2002 snažilo nájsť prijateľné riešenie problémov dneška akými sú: prístup k pitnej vode pre miliardy ľudí na našej planéte, zlepšenie zdravotnej starostlivosti, boj proti AIDS, malárii, tuberkulóze, zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia, dostupnosť energie a investícií do poľnohospodárstva v rozvojových krajinách a taktiež nájsť odpoveď na otázku : "Ako sa dá trvalo udržateľný rozvoj realizovať v čase globalizácie a rýchleho technického pokroku."

Čas pokročil o zopár rôčkov dopredu. Čo sa nám podarilo a čo nie dosiahnuť v oblasti životného prostredia na Slovensku za posledné obdobie ?

Hodnotenie činností za určité obdobie vždy obnáša isté riziká. Ani pri najlepšej vôli, totiž, sa nedajú vymenovať všetky aktivity, bez ktorých by sme sa nikdy nedopracovali k výraznejším úspechom, ktoré aj napriek jestvujúcim rezervám, každú prácu posúvajú do novej, kvalitatívne vyššej polohy. V týchto súvislostiach treba vidieť aj „veľký výsledok", na ktorom mal aj rezort životného prostredia SR svoj nezastupiteľný podiel, a ktorý považujeme za najväčší úspech v rámci celej spoločnosti - vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Tak, ako bolo náročné predvstupové obdobie, o nič jednoduchšie nebolo a ani nie je obdobie praktickej implementácie európskej legislatívy ako i celkových pravidiel do našich vlastných, domácich podmienok Reprezentujú ho také projekty ako sú Národný zoznam chránených vtáčích území a Národný zoznam území európskeho významu zaradených do siete NATURA 2000, z ďalších možno spomenúť tzv. nový vodný zákon, do ktorého bola premietnutá stratégia Rámcovej smernice o vode v Slovenskej republike. Nemenej dôležitá je snaha o pristúpenie k základnému medzinárodnému dokumentu na úseku ľudských práv a slobôd, ktorý je známy ako Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach o životné prostredie tzv. Aarhuský dohovor. Prvé úspešné kroky, aby sa mohol v praxi plne uplatňovať urobili rezort životného prostredia tým, že pripravil zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, ktorý je v platnosti od júla roku 2004.