Veľká noc a jej symbolika 1. apríl 2013

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok je deň, ktorý nasleduje po nedeli zmŕtvychvstaní pána. V kresťanstve je  jedným z dní veľkonočnej oktávy, kedy kresťania prežívajú veľkonočnú radosť so svojho vykúpenia.  Je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola v priebehu dejín v rôznych kultúrach teologizovaná a zaradená do kresťanského rámca.

Veľká noc - slávnosť vzkriesenia Krista je vrcholom liturgického cirkevného roku. Vznikla zo židovského sviatku pesach, ktorý sa oslavuje 14. a 15 deň v mesiaci nisan podľa židovského kalendára. V ranej cirkvi sa oslavoval najprv v deň židovského sviatku. Ešte dnes sa považuje kresťanská slávnosť Veľkej noci tiež za spomienku na starú zmluvu.

Koncil nicejský (325) určil po dlhšom spore dátum Veľkej noci na nedeľu po prvom jarnom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom. Tak sa veľkonočné sviatky oddelili od židovského kalendára. Dnes sa diskutuje o prvom dátume Veľkej noci.

Slávnosť vzkriesenia začína veľkonočnou vigíliou večer alebo v noci na Bielu sobotu. Počas veľkonočnej vigílie sa svätí voda na krstenie a veriaci obnovujú sľub krstu. V mnohých cirkviach sa krstia dospelí, ktorí sa pripravovali na krst. Počas Veľkonočnej nedele pokračuje a vrcholí slávnosť Zmŕtvychvstania Pána druhou slávnostnou omšou.

Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový prípravný čas - tzv. pôst.