Veľkonočný zajac

Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách - v gréckej, egyptskej, čínskej, kde symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, či je označovaný za atribút zmŕtvychvstania (podľa ľudového podania zajac nespí - nemá totiž očné viečka, a tak sa zdá, že aj počas spánku obracia oči nahor). V Biblii je zajac zaradený medzi stvorenia "maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov", symbolizuje chudobných, skromných a pokorných, aj napriek tomu sa však kresťanstvo k nemu stavia s istým odstupom pre jeho užívanie ako symbolu zmyselnosti. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnešnej rozšírenej európskej tradícií je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a strání sa ľudí, je mu prisudzované i tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Iný názor na vznik spojenia veľkonočného zajaca s vajíčkom poukazuje na zvyk, kedy sa do chleba upečeného vo forme zajaca vložilo veľkonočné vajce, čím sa združili tieto dva symboly - niet potom divu, že časom vznikla predstava, že vajíčka znáša alebo prináša zajac. Bolo tiež zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k tzv. naháňačke veľkonočného zajaca, čo znamenalo hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

I keď Veľkej noci nepredchádzajú také gigantické prípravy ako Vianociam, mnohé gazdinky si nevedia odpustiť úmorné tance okolo sporáka a upratovacie orgie. V konečnom dôsledku je takéto sebatrýznenie celkom zbytočné - veď takmer všetko sa dá kúpiť. Vedzte, že tá pravá sviatočná pohoda sa neodvíja od počtu marcipánových zajacov na štvorcový meter vyupratovaného bytu ani od množstva vlastnoručne vyzdobených vajec či upletených korbáčikov. Základom je správna atmosféra. Ako ju dosiahnuť? Jarné kvety, svieže farby, slnečné lúče a kvetinové vône skombinované s rozumným množstvom veľkonočných dekorácií - to je zaručený recept na úspech!