Vianoce sú kresťanským sviatkom narodenia Ježiša Krista. Kým v katolíckej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána, v anglosaských krajinách < a v severnej Európe, kde sa obyvatelia hlásia k reformovanej cirkvi, sa Vianoce slávia už na Štedrý večer - 24.decembra. Pre rímskych katolíkov sviatky začínajú s úderom polnoci medzi 24. a 25. decembrom, protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra. Zvyk začínať vianočné sviatky už na Štedrý deň sa postupne rozšíril aj do ostatných krajín.
Kresťania i nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarúvaním sa. I tento zvyk má pôvod v protestantskom prostredí, doložený je od 16. storočia a spája sa s Martinom Lutherom a jeho údajnou snahou vykoreniť zvyk mikulášskych darčekov medzi katolíkmi.
Dánske Vianoce začínajú adventom a dodržuje ho väčšina rodín. Neodmysliteľnou súčasťou predvianočného obdobia sú adventné vence viazané zo smrekových vetvičiek, zdobené šiškami, červenými bobuľami a rôznym prírodným materiálom. Predávajú sa v dostatočnom predstihu a počas adventnej nedele sú posvätené v kostole.
Tradícia adventného venca bola založená v 19.storočí nemeckým protestantským teológom Johannom Heinrichom Wichernom (1808-1881), ktorý v Hamburgu založil misijnú školu pre chudobné deti. Deti sa v predvianočnom období ustavične pýtali, kedy už budú Vianoce, preto v roku 1839 vyrobil prvý veniec zo starého dreveného kolesa, na ktoré postavil 4 veľké biele sviečky a medzi nich 19 malých červených. Sviečky sa postupne zapaľovali, v nedeľu veľká biele a vo všedné dni malé červené. Zvyk sa rozšíril z nemeckých protestantských zborov i do ďalších krajín a za svoj ho prijali i ostatné cirkvi.
Atmosféru príchodu Vianoc dotvára "kalendárová sviečka", ktorá je rozdelená do 24 políčok a zdobená rôznymi motívmi. Sviečka sa zapaľuje od 1.decembra, spravidla pri raňajkách, čím v rodinách navodzuje príjemnú a upokojujúcu atmosféru. Býva úlohou detí sviečku sfúknuť v okamžiku, keď dohorí jeden dielik.
Okná domov sa zdobia kvetmi. Vianočnými hviezdami, hyacintmi alebo vianočnými kaktusmi. Kvetinová výzdoba je doplnená ornamentmi zo sklenených korálikov a vianočnými škriatkami zvanými "Nisse".
V škandinávskom folklóre je "Nisse" domácim duchom zodpovedným za starostlivosť a prosperitu gazdovstva. Popisovaný je ako menší muž s dlhou červenou čapicou so strapcom, nie je väčší ako dieťa a máva veľa mien, pomenovanie Nisse je pri tom odvodené od mena Niels. Nisse miluje všetky domáce zvieratá, ale favorizuje kone.
Viera v ducha opatrovníka v Škandinávii vznikla v polovici 19.storočia a rozšírená bola v Dánsku, južnom Nórsku a Švédsku. Dobrý duch Nisse sa zrodil vo fantázii jednoduchých ľudí ako obranný mechanizmus pred strachom, ktorý sa ich zmocňoval na farmách roztrúsených po samotách. Do postavičiek si ľudia zhmotnili zvuky vychádzajúce z temnôt zimných fariem (v zime sa v Škandinávii stmieva už o 16:00 i skôr). Postupne dostávali podobu tajomných dobrých duchov s nadprirodzenými schopnosťami či s vlastnosťami mŕtveho majiteľa farmy, ktorý i po smrti bdel nad chodom hospodárstva a cítili sa bezpečnejšie. V skutočnosti boli pôvodcami zvukov myši či mačky v stodolách.
Nisse bol ponímaný ako aktívny príslušník farmy. Vykonával prácu, akou bola starostlivosť o kone, prekladanie balov sena a slamy a farmári boli presvedčení, že každá farma má svojho vlastného Nissa. Boli mu pripisované nadprirodzené schopnosti - práce zvyčajne vykonával oveľa účinnejšie a efektívnejšie ako jeho ľudský náprotivok. Nissovia boli nesmierne temperamentní. Ak domácnosť zanedbala ich spokojnosť (zvyčajne sa jednalo o misku ovsenej kaše s maslom na Štedrý večer), duch sa mohol obrátiť proti svojim pánom, prípadne farmu opustiť. O Nissoch sa traduje množstvo príbehov. V jednom z nich dievčina mala odniesť Nissovi kašu, ale rozhodla sa ju zjesť sama. Nisse sa jej pomstil tak, že ju takmer utancoval k smrti. V inom príbehu zas vďačný poľnohospodár dal Nissovi pár pekných bielych topánok. Nisse potom odmietol ísť von do dažďa, aby si topánky nezašpinil, nepostaral sa o kone a tie zahynuli hladom.
Domácnosti sa už dlho pred Vianocami zdobia najrozličnejšími spôsobmi. Vianočné ozdoby sú zhotovované z machu, šišiek a vetvičiek, ktoré sa ukladajú do hlineného lôžka. Bohato vyzdobené sú aj škôlky, školy, pracoviská a obchody. Na Rådhuspladsen v Kodani každý rok stojí najväčší vianočný strom, ktorý slávnostne zapaľujú na Mikuláša. Vlani sa predvianočnom období konal summit o klimatických zmenách a osvetlenie stromčeka bolo napojené na ekologický zdroj - sústavu bicyklov, ktoré poháňali bicyklujúce deti.
Najväčšou atrakciou v minulých rokoch bývala výzdoba hotela D´Angleterre na námestí Kongens Nytorv, od vypuknutia krízy je svetelná výzdoba Kodane i hotela veľmi skromná. Dáni sú absolútne racionálni ľudia a prvé protikrízové opatrenia sa prejavili práve redukciou energeticky náročného vianočného osvetlenia. Na vianočnej výzdobe lákajúcej hlavne pozornosť detí nešetrí azda jedine obchodný dom Illum na pešej zóne Strøget.
Nepochybne najviac Nissov a iných rozprávkových bytostí sa dá stretnúť v kodanskom zábavnom parku Tivoli, ktorý počas Vianoc otvára svoje brány hlavne pre deti. Popri množstve zvieratiek a postáv je najväčšou atrakciou Julemand (miestna obdoba Santa Klausa), ktorý prichádza z Grónska na svojich saniach, ktoré ťahá 9 sobov len preto, aby vypočul vianočné prosby desiatok detí, ktoré trpezlivo čakajú v rade, aby sa mohli usadiť veľa Julemanda v zázračných saniach a v pokoji mu vyrozprávať svoje najtajnejšie želania. Dáni vôbec majú celú agendu spojenú s Vianocami, ako sa hovorí, "pod palcom" a ak aj vy máte nejaké želania, tak ich včas pošlite na adresu, kde ich počas celého roka číta a vybavuje "julemandský tím".
Neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov v Dánsku je tradičné vianočné pivo. Známy pivovar "Carlsberg" ho varí každý rok v novembri. Pivo je o niečo ťažšie, mierne tmavšie a často trochu silnejšie, než bežné pivo. V deň, keď sa začína prvýkrát čapovať toto "julebryg" majú pohostinstvá veľmi rušno.
Už od polovice novembra sa pracovné tímy stretávajú v reštauráciách alebo na pracoviskách na tzv. Julefrokost, čo je vianočný večierok. Na tieto vianočné párty sa reštaurácie pripravujú dlho dopredu a ponúkajú tradičné dánske vianočné jedlá, ako rôzne typy lososa, sleďa, makrely, ale aj klobásy, fašírky, pečenú bravčovinu, panenku na grile, jaternice, pečeňovú paštétu so slaninou, steaky s vajcom, pečenú kačicu, studené mäso, kurací šalát, ovocný šalát so syrom a ovocím.
Dôležitou súčasťou Vianoc je príprava tradičného pečiva, ako sú hnedé koláčiky brunkager a pebernødder, vanilkové venčeky či medovníky. Hlavnými aktérmi pri príprave drobného pečiva bývajú deti. Okrem pečiva sa do striebornej a zlatej fólie balia i obľúbené nepečené sladkosti, ktoré sa pripravujú z marcipánu, nugátu, orechov, mandlí, datlí, kandizovaného ovocia, všetko poliate čokoládovou polevou. Príchod Vianoc v obchodoch sprevádza typický vianočný tovar, ktorý sa v obchodoch počas roka nevyskytuje. Sú to hotové stojany so ozdôbkami potrebnými na pečivo, v ktorých sa nachádzajú i najlepšie recepty, palety s červenou kapustou, hotová višňová omáčka i mandľová ryža.
Delikatesou, ktorá je v Škandinávii úzko spätá s Vianocami je gløgg -"žiariace víno" Jedná sa o varené víno s výrazne nižším obsahom alkoholu než bežné varené víno, s rôznymi ingredienciami, ako karamelizovaný cukor, med, škorica, zázvor, kardamóm a klinček. Do horúceho nápoja sa pridáva zmes hrozienok a sekaných mandlí. Nápoj získal status akéhosi "welcome drinku" na privítanie zimného slnovratu. V Škandinávii sa pije už od 16.storočia. V obchodoch sa kupuje hotový vo fľašiach či tetrapakových obaloch a vytratí sa z nich hneď po sviatkoch, rovnako ako výzdoba z obchodov a ulíc.
Vianočný stromček sa v dánskych domácnostiach objavuje veľmi skoro. Kúpiť sa dá na predajnom mieste alebo, čo je oveľa príťažlivejšie, dá sa vyrezať priamo na farme, kde prichádzajú rodiny s deťmi, aby si vybrali "svoj" stromček. Dánsko je jedným z najväčších exportérov vianočných stromčekov do celej Európy, majú modrasté ihličie a vydržia do konca januára. Je i ekologicky uvedomelou krajinou a po Vianociach je možné stromček odovzdať na ďalšie spracovanie.
Stromček v Dánsku sa zdobí veľmi variabilne, ale niektoré pravidlá musia byť dodržané. Na vrcholci nesmie chýbať tradičná hviezda a svietiť musia pravé sviečky. Zvykom býva zdobiť ho i girlandami z dánskych vlajok. Tradícia sa zrodila po roku 1864, kedy Dánsko utrpelo veľké územné straty vo vojne s Pruskom a Rakúskom. Dávno stratila ideový alebo symbolický význam, ale stala sa neodmysliteľnou dekoráciou a dánska vlajka nesmie chýbať napr. ani na narodeninových tortách.
Slávnostná štedrovečerná večera obvykle začína o 18.00. Väčšina Dánov servíruje pečenú kačicu, ale aj hus a pečené bravčové mäso. Hus sa pripravuje plnená sušenými slivkami a jablkami a ako príloha sa podáva červená kapusta a karamelizované drobné zemiaky. Ako dezert sa servíruje sladká ryžová kaša (ris alamande) a jej "pojedanie" má doslova rituálny charakter. Ryža sa pripravuje s nasekanými mandľami, polieva sa višňovou omáčkou a najdôležitejšou úlohou gazdinej je "zapracovať" do dezertu jednu celú mandľu. Hosť, ktorý vo svojej porcii nájde mandľu dostane zvláštny darček. Čaro rituálu spočíva v hre na predstieranie všetkých stolujúcich, že "práve ON" má mandľu, ktorá býva pomerne zábavná a končí odhalením "vlastníka" mandle. Následne mu je pompézne odovzdaný darček. Po vianočnej večeri sa tancuje okolo stromčeka a spievajú sa koledy.
Existuje veľa dánskych vianočných kolied, mnohé sa tradujú v rodinách a viažu sa na ne spomienky, pretože sa spievajú po celé generácie a sú súčasťou súkromných vianočných osláv. Keď deťom dôjde trpezlivosť s rodinnými rituálmi, príde čas na spoločné rozbaľovanie darčekov. O polnoci, keď sú otvorené všetky darčeky, sa zvykne podávať čerstvé ovocie, sladkosti a káva.
Dánska spoločnosť je nesmierne komunitárna a rodinne založená, v období vianočných sviatkov sa to prejavuje zvlášť výrazne. Kontakt s rodinou, priateľmi a blízkymi sa zohráva v živote Dánov veľmi významnú úlohu. Už v predvianočnom období si vzájomne posielajú množstvo vianočných pozdravov, ktoré častokrát vyrábajú sami. Vianoce v Dánsku sú skutočne rodinnými sviatkami a pri štedrovečernej večeri sa stretáva celá rodina. Vzhľadom na vysokú rozvodovosť v krajine to môže byť i veľmi rôznorodá rodina, pretože Dáni, vo väčšine prípadov, i po rozvode zachovávajú, hlavne kvôli deťom, veľmi korektné vzťahy.
Prvý sviatok vianočný sa rodiny a priatelia navštevujú, hostia sa skvelými vianočnými jedlami a hlavne si prejavujú pozornosť, lásku a spolupatričnosť. Dánske Vianoce sú skutočne duchovnými sviatkami. V kostoloch sa konajú bohoslužby, ale hlavne rôzne koncerty.
Pomerne veľa Dánov odchádza na celé sviatky do trópov, zvlášť obľúbené sú pláže JV Ázie. Nie je sa čomu čudovať, nakoľko v Dánsku sa v decembri rozvidnieva po ôsmej a slnko sa za obzor schová už o tretej. Aj to len v prípade, že vôbec "vykuklo".
zdroj: alenagolian.blogspot.sk
Vianoce su v utorok
24.12.2024
a to za:
Dni Hod Min Sek
Za Nas obchod odporucame:
cela 3D jedla
KATEGORIE:
Vsetky stromceky
Cele 3D stromceky
3D stromceky
Klasicke stromceky
Jedle
Smreky
Borovice
Biele
Zasnezene
Strieborne
Uzke Tuje
90 cm
120 cm
150 cm
180 cm
210 cm
220 cm
240 cm
250 cm
270 cm
VIANOCNE STROMCEKY:
Jedla cela 3D
Smrek cely 3D
Borovica cela 3D
Borovica Klasik
Zasnezena borovica
Smrek husty 3D
Uzka Tuja cela 3D Smrek
Uzka Tuja cela 3D Jedla
Uzka Tuja klasik
Uzka Tuja zasnezena biela
Jedla 3D+2D
Smrek 3D+2D
Borovica 3D+2D
Rozmanity 3D+2D
Cela snehova
Cely biely
Zasnezeny 3D+2D
So siskami
Smrek natura cely 3D
Smrek natura 3D+2D
Smrek sibirsky
Smrek zasnezeny 3D+2D
Tajga 1 jedla 3D
Tajga 2 smrek 3D
Nevada smrek 3D