Vianočné stromčeky na Vianoce 2017.
Vianočné stromčeky umelé.
Vstup do obchodu:
vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov
Vyberte si stromček :
Kalendár dní / Apríl / Veľká noc a jej symbolika 1. apríl 2013 / Veľký tichý týždeň

Veľký tichý týždeň

Kresťanom na celom svete otvorila šiesta pôstna nedeľa Palmarum (známa aj Kvetná
alebo Pašiová), nazvaná podľa palmových ratolestí, ktorými v Jeruzaleme vítali
prichádzajúceho Ježiša Krista, najznámejší týždeň v roku. Je známy viacerými
názvami, latinským Hebdomada Sankta, Svätý alebo Veľký týždeň, je však nazývaný
i Pašiový a u evanjelikov Tichý týždeň.

Kvetná nedeľa

Veľkonočný týždeň sa začínal na Kvetnú nedeľu svätením vŕbových prútikov -
bahniatok. V kostole sa na Kvetnú nedeľu čítali pašie, state o utrpení Ježiša.
Kvetná nedeľa pripomenula triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce
davy.
Kresťania sa podľa stíšenia v modlitbách a rozjímaní vo svojich
domovoch i v kostoloch sústreďujú na kajúcne úkony, prosia o odpustenie
hriechov, chodia na spovede, púte, konajú skutky milosrdenstva, zúčastňujú sa
nočného bdenia, pašiových sprievodov i stále viac ožívajúcich pašiových
predstavení. Zelené konáriky, ktoré na Kvetnú nedeľu posvätil kňaz, si ľudia
dávali doma na obrazy alebo drevené hrady na povale, aby bol dom chránený pred
bleskami. Pri búrke dávali konáriky do okna. Prúty sa používali pri vyháňaní
dobytka, dávali ich do zeme pri orbe, bežnejšie bolo ich pálenie v peci pri
búrke, aby blesk nezasiahol dom.
Očisťovacia a ozdravujúca moc počas Veľkého
týždňa sa pripisovala vode, ohňu, dotyk s čerstvou zeleňou mal zabezpečiť silu a
zdravie, vajce bolo symbolom znovuzrodenia, významná bola príprava a svätenie
obradových jedál, mäso bolo symbolom hojnosti. Legendy tvrdili, že počas pašií
bolo možné odhaliť poklady zakopané v zemi.
Podľa ľudovej tradície všetky dni
v tomto týždni majú svoje mená a význam.

Modrý pondelok

Svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali
oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenie farby pondelka od začiatku Veľkého
týždňa i od najželanejšej farby jarného neba.

Žltý utorok

Má svoje meno podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka.
Stretávame sa aj s názvom sivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v
porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.

Škaredá (Čierna) streda

O názov tohto dňa sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň.

Zelený štvrtok

Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru. Názov je podľa jednej verzie odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady. Najrozšírenejším symbolom tohto dňa je však ticho. Práve v tento deň mlčia na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa používali rapkáče. Jedna z povier radí počas posledného zvonenia zvonov zaštrngať vo vrecku mincami, údajne to zabezpečí dostatok peňazí. Podľa tradície v tento deň sa majú jesť jedlá zelenej farby. Dobytok v maštali kedysi ľudia pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyhnali von bodliakom alebo žihľavou, aby bol taký silný a tuhý ako tieto rastliny. Ľudia sa umývali v potokoch, aby boli zdraví a krásni po celý rok. Dievčatá mali byť po umývaní čerstvé ako lastovičky a nemali mať pehy na tvári. S vodou sa nemalo šetriť pri umývaní riadu, pri východe slnka sa mal poumývať všetok riad, ktorý sa používal, najmä pri práci s mliekom.

Veľký piatok

V kresťanskom svete jeden z najtrúchlivejších dní roka, pretože je to deň Ježišovej mučeníckej smrti na kríži. Pre mnohých veriacich rôznych náboženstiev je to deň prísneho, často úplného pôstu, tichého rozjímania a dobrovoľnej izolácie od hlučných zábav. Deň má strohý a meditatívny charakter. Pozostáva z bohoslužby slova, ktorej vyvrcholením je spev alebo čítanie pašií podľa evanjelistu Jána. Domov sa odchádza v tichu. Nesmelo sa kopať v zemi, „lebo pán Ježiš bol vtedy v hrobe".
Dievčatá pod vŕbou vyslovovali želanie mať dobrého muža. Umývanie v potoku začalo skoro ráno, niektorí sa chceli zbaviť rán, iní verili, že budú po celý rok zdraví. Kto sa nechcel umývať v potoku, doniesol si vodu domov.



Biela sobota

Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Nový oheň symbolizoval nový život. Radostná oslava zmŕtvychvstania sa začínala až večer po západe slnka posvätením ohňa, zapálila sa večná lampa a novoposvätená veľkonočná sviečka - paškal. V kostoloch sa zažínali nové sviece. Kedysi sa pred kostolom zapaľovali nové ohne, vymieňal sa nový oheň na svietenie, zvyšok starého oleja sa spálil, pálili sa aj zvyšky svätenín, namiesto ktorých už mali ľudia nové. Tento rituál sa nazýval pálením Judáša. Bačovia si odnášali uhlíky a zakopali ich v kolibe ako magicko-ochranný prostriedok. Na podvečerných bohoslužobných obradoch už znejú „rozviazané" zvony. Veriaci často celú noc bdejú v chrámoch, aby tu privítali najväčší sviatok. Keď sa rozviazali zvony, všetci sa poumývali v potoku.

Veľkonočná nedeľa

Je radostným sviatkom Vzkriesenia Ježiša. Najväčší katolícky sviatok roka je aj dňom svätenia a konzumovania obradových jedál. Končí sa obdobie prísneho pôstu. Gazdiné pripravili do košíka šunku, vajíčka, maslo, slaninu, koláče a iné jedlá, ktoré sa na Veľkú noc konzumovali, a zaniesli ich do kostola posvätiť. Pri návrate z kostola mnohé utekali domov, pretože podľa ľudovej viery, kto príde domov najskôr, bude prvý v dokončení jarných prác. Ak niekto spadol, bola to predzvesť škody. Po návrate si všetci sadli k sviatočne prestretému stolu. Prvé sa jedlo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých pri stole ako ochranu pred blúdením, nočnou morou a chorobami. Chlieb na stole sa v tento deň nesmel odložiť. Omrvinky sa odkladali na liečenie, do siatin. Škrupiny a kosti zo šunky sa dávali na polia medzi oziminy ako ochrana pred krupobitím.

Veľkonočný pondelok

Tento deň je už síce v novom týždni, ale patrí k hlavným veľkonočným sviatkom a v roku k najveselším. Zvyk šibania má preniesť symbolicky na ľudí po dlhej zime sviežosť jarných prútikov. Oblievačka je znázorneným želaním po čistote a zdraví a vajíčka sú symbolom života. Pre východné Slovensko je typické oblievanie, kúpačky sa začínali veľmi skoro ráno. Kúpanie malo dozvuky v utorok, keď dievčatá na ulici polievali každého chlapa. Po Veľkej noci nasledovali a často ju aj predchádzali významné udalosti hospodárskeho života - prvá orba, sejba, vyháňanie dobytka.


predaj vianocnych stromcekov, vstup do internetoveho obchodu

Akciove ceny a darceky skoncia
1.9.2017
a to za:

Dni Hod Min Sek

Vstup do e-shopu:
vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov

vstup do internetového obchodu vianočných stromčekov
Hore
 Zákaz kopírovania | info (a) navianoce.sk

--- Odporúčame na Vianoce 2017: ---

3d moderný vianočný stromček . stýlový umelý 3D vianočný stromček . trendy 3d vianočný stromček na Vianoce . prírodný 3d vianočný stromček . reálny 3d vianočný stromček




predaj vianočných stromčekou, vstup do obchodu
Vtipné darčeky Originálne darčeky Supermobily.sk

DOM NA PREDAJ PRED DOKONČENÍM 6 KM OD TRNAVY V SUCHEJ NAD PARNOU